Názov: | Mlynická dolina-Bystrá lávka-Furkotská |
Dňa: | 10.09.2016 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Laco, Jerguš |
Hostia: | Miška |
Ráno vo vlaku len vo dvojici s Jergušom, ostatní idú autom. Stretávame sa pri smerovníku nad jazerom a autoposádka sa rozbieha tempom, akoby im za pätami horelo. Makovica im nestíha, tak si ide svoje tempo a Jerguš jej solidárne robí spoločnosť.
Pod vodopádom sa ale všetci stretávame. Laco dostáva k narodkám od Makovice krabicu koláčov - je to vlastne trochu smešne, lebo koláč je zo sliviek, čo Makovici priniesol zo záhrady - takže ich vlastne dostal späť v prepracovanom stave - ale chutne prepracovanom, dokonca aj Kopro ochutnal.
Cez reťaze prelezieme ako kamzíky a hneď pokračujeme ďalej okoklo Kozích plies - pomaly miznú, sú z nich už len také mláčky, ale pod každým je krásna mohutná moréna. Prechádzame nimi po strmých stúpaniach až k najväčšiemu plesu v doline - Capiemu plesu. Dáme si desiatovú prestávku a pokukujeme nahor na hadíka z tých, čo sa šplhajú pred nami. O chvíľu s pridávame k nim a tiež šplháme nahor. Žiaľ, vrchol, na ktorom vidieť kopu ľudí, je Furkotský šít, ten je ale oficiálne neprístupný. Tak ho ako disciplinovaní turisti vynechávame a lezieme k Bystrej lávke. Je tu parádne husto. V strmej stene sú natiahnuté nie veľmi efektívne reťaze a slabšie povahy tu majú problémy. Z druhej strany sa tlačia turisti, ktorí chú úsť opačným smrom (čudné, že najmä poľskí - asi bude chyba v ich vydaní sprievodcu) a tí pod nami sa tlačia do steny. Nič nepomáha oznámenie, že vážení, je tu trochu zápcha, chvíľu dolu počkajte. Nejakí netrpezlivci lezú pomimo reťazí a ostatní ako stádočko za nimi - tak vznikajú príčiny zásahov Horskej služby.
Nakoniec bez ujmy na zdraví prechádzame xcez Bystrú lávku do Furkotskej doliny. Otvára sa nám prekrásny výhľad ponad sedlo medzi Ostrou a Furkotským na Západné Tatry, ale akosi sa ani nemôžeme zastaviľ, ako sa na nás tlačia davy turistov zhora. Tak zbiehame k Vyšnímu Wahlenbergovmu plesu a dýňávame si pauzičku. Koprovci s niekde vpredu a netušíme, kde...nakoniec sme zistili, že asi tak 100 mestrov pod nami, takže kempujeme pri nich druhýkrát. Potom náš už len čaká nekonečný zostup nadol, nadol, nadol ako po schodoch. Sprestrujeme siho akurát štúdiom limbových šišiek až tak, že Makovica je nakoniec celá od živice.
Na Štrbské pleso dochádzame po kúskoch, ale nakoniec sa stretávame pri kogňfole za nekresťanskýcgh 40 centov za deci. Jrguš si vymieňa lístok na skorší vlak, ktorý aj tak mešká 40 minút, takže máme čas ešte na jednu poctivú kofolu za 20 centov na stanici.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6985x
Kôprovský vs. Furkotský štít
ad. "Žiaľ, vrchol, na ktorom vidieť kopu ľudí, je Kôprovský šít, ten je ale oficiálne neprístupný." - Makovica, asi skôr myslíš Furkotský štít, nie Kôprovský. (Kôprovský je jednak trochu inde - medzi Mengusovskou a Kôprovou dolinou - a jednak je oficiálne prístupný červenou značkou z Vyšného Kôprovského sedla.)
Samozrejme, dík za
Samozrejme, dík za korektúru....Makovica