Ráno o 5:57 sme v pomerne plnom rýchliku. I keď meškáme 4 minúty, električku stihneme, teda tesne pred 8-mou sme už pri tastávke pozemnej lanovky. Na otázku, či sa odvezieme, Jerguš zamrnčí že to necháme ceprom a cupitáme nahor pešo.
Vybrali sme sa do obchodu Zajo na Štrbskom plese, lebo Jerguš si nekúpi vetrovku, keď ju nemôže vyskúšať. A že keď už tam budeme, podľa počasia sa prejdeme napríklad k vodopádu Skok, kde bude určite menej ľudí, ako na Popradskom plese. Prečítajte si, čo sa z toho vykľulo.
Bolo to také všeličo - kolaudácua nového bazéna, ktorý Kopro vlastnoručne postavil a neustále vylepšuje, pochutnanie si na oneskorenej narodeninovej torte zo Žankinej dielne a hlavne radosť z toho, že sme sa konečne mohli stretnúť a nechať sa
- ovlažiť vodou v bazéne
- dokúsať mravcami, komármi, ovadmi a inou vidieckou háveďou
Laco je na dovolenke v Tatrách, tak sa mu Makovica rozhodla urobiť spoločnosť. Je parádne jasno, tak si vyberáme Zbojníčku, keďže na Téryho chate Makovica bola minulý týždeň. To sme ešte nevedeli, čo nás tam v tomto ročnom období čaká.
Jerguš sa pripravuje na piatkové zápočty, ostatné pracujú a Makovica potrebuje reklamovať vibramky v Poprade...tak čo teraz? Ideme teda vo dvojici s vibramkami na výlet - zimné na nohách a letné v batohu, nech si ešte užijú Tatry.
Laco si len tak v štvrtok na čete zahlásil, že ide v piatok na Kriváň. Takže Makovica milerada zmenila plány a pridala sa, Busov musí počkať. Jerguš žiaľ už mal plán pri cirkulárke, tak nás nechal v štichu, nebude z toho zápočtovka na výkonnostnú triedu, nie sme traja...
Nikto nezareagoval na výzvu Makovice, tak sa vydávame nakoniec vo dvojici - autom, bude to trochu drahšie, ale pohodlnejšie. Na požičanom aute nemá Laco diaľničnú, tak si užívame cesty prvej triedy a nanovo objavujeme krásy Slovenska aj spoza okna auta - je krásne a veľmi blízko, takto mimo diaľnice.