kategórie:
Názov: Zbojnícka chata
Dňa: 22.11.2020
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1780158.JPG P1780203.JPG

Popis akcie: 

Laco je na dovolenke v Tatrách, tak sa mu Makovica rozhodla urobiť spoločnosť. Je parádne jasno, tak si vyberáme Zbojníčku, keďže na Téryho chate Makovica bola minulý týždeň. To sme ešte nevedeli, čo nás tam v tomto ročnom období čaká.

Laco naberá Makovicu v zahmlenom Poprade (rýchlik opäť meškal a električka je fuč) a o chvíľu už parkujeme v Starom Smokovci, kde je úplne jasno. Tešíme sa na krásny slnečný deň. Na Hrebienku krátka zastávka v ľadovom dóme. Je tesne pred deviatou a v rade ani nohy, kto by to nevyužil. Celkom pekná práca, ale vzhľadom na tie plastové kupoly to vyzerá tak trochu ako gýčik z jarmoku. Pokračujeme ďalej po promenádnej ceste smerom k vodopádom. Pri smerovníku odbočujeme na modrú doľava. Vchádzame do chladného tieňa, kukáme na slnkom ožiarené vrcholky a čakáme, kedy konečne vylezieme na slnko - no, nedočkali sme sa. Zabudli sme, že slnko je v decembri najnižšie nad obzorom a cez masív Slavkovského štítu a ďalších kopcov do doliny nedosvieti. Tak teda máme zabezpečené, že dnes sa asi nespotíme...a nevyzlečieme z vetroviek. Na chodníku je tenký poprašok snehu - ani na mačky, ani bez mačiek. Tak dávame pozor na šmyk a skackáme ako zajkovia. Zdá sa, že sme v doline sami, ale to je len zdanie. O chvíľu nás predbehne skupina asi 15 mladých cyklistov bez bicyklov, vraj sú na kondičnom sústredení - zaujímavé, že do školy nesmú, ale tu sa zgrupujú jedna radosť. Necháme ich prebehnúť okolo, určite si nebudú z cesty nič pamätať, len to, že to bolo do kopca. Okolo tečúci potôčik nám spestruje cestu, vylieva sa na chodník, mrzne na súvislú vrstvu od kraja do kraja, tak rúčkujeme po kosodrevine. Toto sa opakuje ešte dvakrát, ale inak je to vcelku monotónna a nudná cesta. V závere 2-3 reťaze, aspoň náznak toho, že by sa tu mohlo niečo dobrodružné diať a už aj šliapeme ako po schodoch po poslednom stúpaní k chate. Aj tu je tieň, zima a chlad. Obliekame, čo máme. Do chaty nejdeme, sedí tam celý kondičný cyklotím bez rúšok a až tak socializovať sa nám nežiada. Tak len pečiatka do Tatranského záznamníka, vlastný čaj z termosky a zberáme sa na odchod. Ešte si obehneme plesá, kukneme na maketu doliny, necháme prebehnúť kondičných cyklistov a v pokoji sa vydávame na cestu späť do doliny. 

Presne vieme, čo nás čaká, takže opatrne našľapujeme na šmykľavý udupaný sneh na skalách, brzdíme na kosodrevine na ľadových úsekoch a bez ujmy schádzame nad Rainerku - konečne opäť cítime teplé lúče slnka, ale len na chvíľočku, lebo opäť vchádzame do tieňa. Až cestou z Hrebienka si užijeme opäť trochu slnka. Laco sa po ceste podrobne venuje lanu pozemnej lanovky a jeho uchyteniu . Pred treťou sme pri aute. Laco má popradskú stanicu takmer po ceste, tak Makovici skráti cestu električkou.

Dnes to bola taká trošku povinná jazda. Chýbala pohoda na slnku, v podstate až na tú chvíľku pri Zbojníčke sme ani veľmi nestáli - v tom chlade sa nám akosi nežiadalo. 

Odkaz na všetky fotky? https://www.zonerama.com/Makovica/Album/6794907