kategórie:
Názov: Za exotickým snehom na Kráľovú hoľu
Dňa: 26.01.2008
Účastníci: Kopro, Dis, Šaňo, Maťa
Hostia: Marek

01kralova.jpgKráľova hoľa z Pustého poľa - Vernára 02kralova.jpgV Šumiaci 03kralova.jpgVýchod slnka nad Šumiacom 04kralova.jpgTypická jarná atmosféra 05kralova.jpg... trochu sa zozimnieva 06kralova.jpgpohľad na vrchol - trčí iba vysielač
07kralova.jpgPrevaľovanie hmly cez hrebeň 08kralova.jpgSpočítanie odpadlíkov 09kralova.jpgNa Kráľovú 10kralova.jpgZa siedmimi horami, za siedmimi dolami 11kralova.jpgV pozadí, za hrebeňom Kraľovej skaly - Kojšovka 12kralova.jpgBudova vysielača
13kralova.jpgPred vstupom do predsienky 14kralova.jpgNa vrchole. V pozadí vysielač 15kralova.jpgšmýkanie, kĺzanie 16kralova.jpgAj takýto pohľad sa môže naskytnúť pri rozplynutí hmly 17kralova.jpgĽudkovia uprostred majestátnych hôr 18kralova.jpgTestovanie sily víchrice
19kralova.jpgKráľová skala ako na dlani 20kralova.jpgDis pri prekonávaní rýchlostného rekordu 21kralova.jpgPri zostupe sa hmla na Kráľovke rozplynula

Popis akcie: 

Tak som si jedného dňa pomyslel, že by bolo načase v januári konečne zažiť zimu. Začali sme sa kontaktovať týždeň vopred, že keď mi vyjde práca a čas, tak by sme mohli niekam vyjsť. Malo by to byť na miesto, kde nechodíme bežne, vyskúšať proste exotiku vrámci Slovenska. Výber bol jasný: Bukovec na Galmuse, Kráľová hoľa cez Martalúzku alebo Vysoké Tatry. Keďže Kopro nikdy nebol na Kráľovej holi, presvedčil ma (a aj svojich rodičov) že by bolo dobré ísť tam. Dohodli sme sa teda: Kopro a Marek išli vlakom z Košíc do stanice Vernár - Pusté pole. Maťa, Dis a Šaňo štartovali v poloprázdnom aute.
Čas stretnutia: 7:20 Pusté pole, výlet môže začať....

Motorizovaní prišli do Pustého poľa skôr. Podľa predpovede sme už týždeň vopred vedeli, že dnes má byť pekné na túto ročnú dobu aj nezvyklo teplé počasie. To nás uistilo, že výlet do vyšších polôh by nemal byť problém. Po ceste na miesto stretnutia nám v aute vyhrávalo rádio, kde nám počasie aktuálne potvrdili s malým dodatkom: "... a na horách víchrica ..."
Sneh, ktorý sme tak chceli vidieť sa prvýkrát objavil v dedinke Stratená. Je to naozaj krásny kus Slovenska. Po príchode do Pustého poľa začalo svitať a obloha bez mráčika nadobúdala rôzne odtiene modrej. Jediný mrak bol v cieli našej cesty. Bol to neveľký mráčik, ktorý prekrýval vrchol Kráľovky, no vrch vysielača z neho trčal.
Po chvíľke čakania sme počuli motoráčik a už nám oproti kráčali Kopro s Marekom. Po zhodnotení možnej víchrice sme operatívne zmenili trasu a Martalúzku si nechávame na niekedy inokedy tento rok. Nevedeli sme totiž, či na vrchole a v prístupovom žľabe nebude veľa snehu. Spolu s víchricou by nám to mohlo dosť skomplikovať tento nádejne vyzerajúci výlet.
Najkratšia a najlepšie schodná cesta je zo Šumiaca. Na Kráľovú hoľu tu vedie spevnená cesta, takže aj pri hmle sa nedá zablúdiť. Do Šumiaca sme prišli pri východe slnka. Výška snehu sa tu však riadne zredukovala. Urobili sme si ešte spoločné foto a už sme začali stúpať. Po ceste nás začali predbiehať skialpinisti neveriacky krútiaci hlavou. Snehu je naozaj málo. Pri dosiahnutí výšky 1500m sa nám naskytol prvý pekný pohľad na hrebeň Nízkych Tatier. Hmla sa zo severu posúvala po kopci až na hrebeň a na našej strane sa vo výške hrebeňa trhala na mraky, ktoré zanikali. Zasnežené pláne pred nami, ako poznamenal aj Dis, začali pripomínať zimu. Všetci si ju tak predsa predstavujú...
Stúpame vyššie a vyššie. Trhajúce sa mraky sú už nad našimi hlavami a vytvárajú zaujímavé obrazce. Kráľová skala je kúsok od nás, v diaľke sme dokonca identifikovali Kojšovku. Len ten vrch Kráľovky je akosi v mráčiku. Vrch vysielača vidno, no mi by sme boli radi videli aj vrch kopca. Je bezvetrie, teplo, len hmla zopár výškových metrov nad nami naznačuje, že to bude dnes veselé.
A veru bolo. Zrazu v priebehu veľmi krátkej vzdialenosti sme sa dostali z bezvetria do ozajstnej víchrice. Trochu nás zaskočila, no neboli sme ďaleko od vrcholu. Posledné minúty k vrcholu to bolo drsné, no zvládli sme to. Bolo len slabo pod nulou. Pri príchode na vrchol sa nad nami modrela obloha, no všade dookola nám znemožňovala výhľad hmla. Stĺpik so šípkami bol celý obalený do námrazy. Vošli sme sa zohriať do miestnôstky rozmerov asi necelé 2x2 metre. Pri tej obrovskej 2- poschodovej budove s veľkými miestnosťami vo vnútri by som čakal viac na národnom vrchu Slovákov. Možno niekedy v budúcnosti...
Kopro išiel ešte s Marekom pozrieť na Geocache skrýš, no kvôli hrubej námraze a snehu sa k nej nedopracovali. Bol čas na návrat. Búdka - predsienka sa zapĺňala lyžiarmi, tak sme uvolnili miesto a pobrali sa oddýchnutí dolu. Víchrica sa na jednom mieste tak zosilnila, že sme si mohli ľahnúť do vetra. Toto bol najväčší zážitok dnešného dňa. Na chvíľu sa hmla rozišla, takže sme mali aj výhľad. Pri klesaní silný vietor znova skončil na rovnakom mieste. Po návrate do Šumiaca sme mali ešte dosť času posedieť pri kofole.
Z celého výletu sme mali všetci super zážitok. Jediná škoda, že mraky na vrchole sa rozplynuli až po príchode naspäť do Šumiaca. :-)

GPS súbory: 
Súvisiace články
Výškový profil trasy:
Výškový profil trasy