Názov: | Tatranské chaty I - Brnčalka a Plesnivec |
Dňa: | 07.03.2015 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Ľubko, Ľudka |
Hostia: |
Vybrali sme sa len tak na Brnčalku s dňom sľubujúcim pekné počasie... a vykľul sa z toho začiatok seriálu Tatranské chaty. Kombinovane autom a pešo, ale stretli sme sa v Lomnici a odtiaľ sme už nasáčkovaní v 1 aute došli na parkovisko pri Kežmarskej Bielej vode. Po zaplatení parkovného sa vydávame v ústrety krásnemu slnečnému dňu.
Snehu je tak akurát a cesta nám ržýchlo ubieha. So stúpajúcou výškou sa rozmočená brečka mení na suchší a kompaktnejší a najmä sympatickejší biely materiál, ktorý pekne vrždí pod nohami. Oproti nám sa rúti pár bikerov a Kopro spomína na svoj výlet, ktorý vôbec nebol taký zasneženo príjemný. Nebo ako vyzametané, slnko sa opiera celou svojou chabou zimnou silou, ale nevládze topiť sneh vďaka mrazu plaziacemu sa z tieňa doliny Zeleného plesa. Na chate je plno-preplno - Bratislave končia jarné prázdniny. Na skalke za plesom Mauačania stredného až pokročilého veku trénujú pohyb na zimnej skale a zlaňovanie, všade sa ozýva ich "na šák senka daj tú nohu". Po výbornej cesnačke konštatujeme, že je ešte málo hodín, aby sme šli domov. Na zamzeznutom jazere sneh až piští pod nohami, je aspoň -12 stupňov, tak sa vyberáme v starej skialpi stope smerom k Bielemu plesu - vraj na slniečko. kam dôjdeme. Ľudka nemá návleky, tak plným dúpškom nabverá sneh do topánok, ale tvári sa statočne a vôbec sa nesťažuje. Prichádzame až k Bielemu plesu. Fotenie a pózovanie pri krásnom smerovníku s panorámou okolitých štítov a už je tu ďalší nápad - poďme ešte kúsok ďalej, uvidíme, či sa dá zísť na Plesnivec. Išli sme a uvideli....že síce ďalej pokračuje len jedna stopa nejakého osamelého pechotistu, ale hlboko pod nami na lúkach je už opäť plno stôp skialpinistov. Tak teda strmý svah nadol berieme útokom - bežíme, skáčeme, šmýkame a kotúľame sa, je to super zábava v iskribňvom čistom snehu. Dolu nás milo vítajú úplne neznámi skialpinisti a trošku nás aj obdivujú, že sa tak brodíme a ešte sme pri tom aj veselí. Po vyjazdenej cestičke, lesným chodníkom a nakoniec strmým klesaním cez lúky sa dostávame na chatu Plesnivec. Ľubko si konečne dáva svoju vytúženú voňavu cesnačku, Peťa kávu aj s bonusovým medovníkom. Od chaty nás čaká ešte hodinové klesanie po vyšliapanej ceste. Na záver ešte 20 minút čakania na autobus a už sa aj vezieme - my k autu a Ľubko a Ľudkou do Lomnice na vlak.
Prvé dve chaty za nami, pokračovanie nabudúce.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6455x