kategórie:
Názov: Predné Solisko
Dňa: 27.11.2020
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1780332.JPG P1780365.JPG

Popis akcie: 

Laco ešte stále oddychuje v Tatrách a Makovica sa mu stará o krásny túrový trojlístok - Zbojníčka-Téryho-Predné Solisko....

Nacvičeným spôsobom sa stretávame v Poprade na stanici a parkujeme na Štrbskom plese. Makovica navrhuje, aby sme použili modrú značku po  západnej strane Štrbského plesa, že tadiaľ často nechodievame. Tak teda ideme po známej ceste, už sa nedáme zhaluziť bludným značením modrej (to sa nám stalo len raz začiatkom leta pri ceste na Kriváň), pekne vybehneme hore schodami k novým hotelom. Pokračujeme okolo starých štýlových chát. Pri ihrisku s altánkom nad jazerom ale musíme obchádzať celkom pekné klzisko - vysoká hladina v plese spôsobila vyliatie vody cez nízky breh a všetko to parádne zmrzlo. Prichádzame k odbočke modrej - doľava a rovno hore kopcom ako po schodoch. Tak teda stúpame pomaličky, pohodlne a postupne vyzliekame jednotlivé vrstvy. Zdá sa, že dnes to bude celkom súkromná túra bez nejakých davov naokolo.

Prichádzame k prvému snehu - samozrejme umelému, je to horná časť lanovky Interski. Pár štýlových fotiek, pár balansov na zľadovatelom povrhu a už aj pokračujeme ďalej po suchej horskej tráve. Blížime sa k hornej stanici sedačky od Štrbského plesa. Makovica automaticky pokračuje v stopách ľudí, čo isli pred nami. Nebol to dobrý nápad. V poslednom strmom stúpaní sa po tom hladkom bielom čude, čo je ani sneh-ani ľad, ide ozaj ťažko.

Konečne sme hore. Pri chate si posedíme, niečo zjeme. Sú tu okrem nás ešte asi 4 ľudia a zopár ich vídíme šplhať sa na vrchol Predného Soliska. Pridávame sa k nim. Je to ako po schodoch, ale teraz po skalách. Chodník je krásne urobený, perfektne vyznačený. Postupne nakúkame do Mlynickej doliny, pod nami zamrznutý vodopád Skok a zamrznuté Pleso nad Skokom. Vidíme aj ďalšie pleso v doline - Nižné Kozie pleso. Doľava kukáme do Furkotskej doliny na Furkotské plesá. Na Prednom Solisku stojí kríž - je tu od r. 2013, preto si ho Makovica z poslednej návštevy nepamätá. Aspoň že je pekný prírodný - z dreva. Kocháme sa výhľadom, je príjemne teplo. Dovidieť na Veľký Choč a v diaľke kukučkuje malofatranský Kľak.

Prichádza exot bez trička s drobcom v sedačke. Nestačí mu cieľ pri kríži, samozrejme sa trepe do skál  na pokračujúcom hrebeni - lebo čo keď bude odtiaľ lepší výhľad - samozrejme aj s drobcom na chrbte. O chvíľu prichádza manželka s ďalšími dvoma potomkami, tak sa ocko spacifikuje a nám konečne prestanú behať zimomriavky po chrbte.

Poberáme sa na cestu späť. Pomaličky, veď sa netreba ponáhľať, si užívame výhľady a slnko. Na chate opäť pauzička a nadol ideme inou cestou - popod sedačku na pravej strane, kde ešte nezasnežovali. Popod sedačku a po lesnej ceste sa pripájame k značke opäť na ohybe zjazdovky Interski. Je tu husto, skialpinisti šliapu nahor odušu a užívajú si zjazd po čerstvom shenoľade. 

Zbiehame dolu, na pripojení k chodníku okolo plesa stojí športovo nastajlovaná babenka a pýta sa, aký je nahor chodník. My na to, že taký ako vidí a celý čas. Ešte dodáme, že kam tak proti noci, veď ju stihne tma. Odpoveď bola lakonicka - veď mám čelovku... Tak ju nechávame svojmu osudu a pokračujeme okolo plesa ďalej. V príhodnej chvíli odbočíme okolo chaty na hlavnú cestu a okolo jarmoku prichádzame k parkovisku a k autu.

Laco sa ponúkne, že Makovicu zvezie do Popradu - má to po ceste a z Popradu chodia aj osobáky, takže viac možností. Cestou z neho vypadne ešte ďalší nápad, ako sa ukáže, výborný - nedáme na stanici kebab? Netreba potom variť... tak dáme. Makovica zbehne do stánku, Laco nájde parkovisko a spoločne stolujeme v aute v teple. Stíhame to do stanoveného času pobytu auta - 30 minút. Bol ako vždy mňam.

Pekná bodka za krásnym dňom.