kategórie:
Názov: Po Troch kráľoch na troch kopcoch
Dňa: 07.01.2022
Účastníci: Makovica, Laco - Kopro, Nika - Šaňko, Danka, Šaňo, Emka, Andrejko, Terezka
Hostia:

IMG_20220107_122918.jpg P1209479.JPG IMG_20220107_101417.jpg

Popis akcie: 

Tak sme si deň počkali a aj sme sa dočkali - pravej Trojkráľovej zimy, aj pravých trojkráľových výhľadov a to všetko na troch krásnych kopcoch.

Makovica pozývala na Kojšovku, ale nikto, okrem Laca účasť nepotvrdil. Tak sa táto dvojica dohodla, že keď teda nikto iný, tak teda si vyberú kopec podľa svojho gusta - a aj si vybrali - Kráľovu hoľu. O 7:15 už sedia v aute a jachajú smerom k našej ľadovej kráľovnej. Už prechádzajú cez Vernár, keď volá Kopro - vraj kde ste, na parkovisku vás nevidím. Nedal vedieť, že príde, a tak ostal na Kojšovke aj s Nikou sám. Nevadilo mu to, pekne si vyliezli na kopec a aj v tej zime si vrchol Kojšovky užili, veď tam boli skoro celkom sami.

Makovica s Lacom prichádzajú do Šumiaca, parkovisko v dedine plné, ďalšie za odbočkou tiež a keď vidíme vracajúce sa autá, je nám jasné, že hore bude plnka - tak sa šupneme na prvé voľné miesto pri ceste, už v aute zmrzneme pri pohľade na krásnych -12 za oknami a vyrážame. Nakoniec ale ideme do mikín, lebo slnko hreje a vietor je k nám zatiaľ milosrdný. Blahorečíme mačkám, lebo sneh natopený v predchádzajúcich teplých dňoch sa zmenil na úžasné ľadové zrkadlo alebo tvrdú ľadovosnehovú masu. Za hodinku sme pri chate a hneď pokračujeme ďalej. Nad kosodrevinou sa začne dvíhať vietor - a to nm sľubovali temer bezvetrie. 

O 11:50 sme hore. Človek by len stál a fotil a fotil - nedá sa, mrzne až praští a po troch fotkách putujú ruky do tepla a rozmŕzajú celé minúty. Tatry sú ako na dosah - zdá sa, že len natiahneš ruku a  chytíš vrchol Gerlachu. Nevydržíme tu dlhšie ako polhodinku a vydávame sa na cestu späť. Miestnosť v budove vysielača je otvorená, ale zdá sa, že dvere sú tak omrznuté, že sa nedajú zavrieť, takže teplo tam asi nebude.

Cupitáme dolu len s krátkou zastávkou pri chate. Obsluhuje sa cez okienko, ale nič nám netreba, takže len niečo malé zobneme z batoha a bežíme ďalej. Po druhej sme dolu, o pol tretej nasadáme do auta a vraj - čo s načatým dňom. Kým však prídeme do Košíc, už sa stmieva. 

A ten tretí vrchol? Nuž repete Silvestrovskej Rohačky v podaní klanu Revákovcov. Vyšli od strelnice a po modrej a žltej vystúpili na vrchol Rohačky a Rozsypanej skaly. Šaňko okomentoval doslova: Výhľady boli skvelé, aj vás sme videli na Kráľovke, aj sme zamávali na zasnežené Zakarpatie. Urobili sme celý okruh cez Roháčku a Potoky až do Margecian. A deti sa štverali cez skalné bralo na vrchole.

Tak sme si teda vzájomne doslova "koronovo" zamávali na diaľku. Nabudúce sa už hádam stretneme na jednom vrchole všetci.