kategórie:
Názov: Na prieskume na Šikľavej skale
Dňa: 12.01.2022
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1209668.JPG P1209745.JPG

Popis akcie: 

Ranný pohľad z okna ukazuje, že stromy až tak veľmi neohýba, tak by sa hodil ľadopád, kým ešte mrzne - najľahšie dostupná je Šikľavá skala. Pohodovo o 9:17 vláčikom vyrážam z Košíc.

V Chrasti sa práve začína rozpadať sivý opar a objauje sa aj modrá obloha. Cesta je zamrznutá natvrdo a miestami sa pod prachom a tvdým blatom skrýva tvrdý ľad, takže si dávam pozor a radšej idem po okraji. Odskočím si pod železničný most v nádeji, že bude nejaké pekná fotka ľadov na rieke, ale nemám šťastie. 

O chvíľu som pri Šikľavej - miestni sa na nával okukovačov pripravili, chodník je pekne vyčistený. Schádzam pod skalu. Intenzívne z nej prší, teda vody je dosť. Dôvod, prečo nie je ľadová výzdopa taká mohutná je ten, že rastie už v druhom pokuse. Ten prvý to zrejme nezvládol vo vianočnom oteplení. Obrovské bloky ľadu zo zlámaných ľadopádov sa váľajú pod skalou a obaľujú sa novým ľadom.  Opratrne sa pomedzi ne prepletýňám, fotím na všetky strany. Som tu sama, takže skalu mám len a len pre seba.

Ešte oár fotiek z cesty nad skalou a odchádzam smerom do Matejoviec. Na stanici je vo fontáne ešte  vianočný stromček a aj pekná snehuliačia rodinka. Popod železnicu a cez most ponad Hornád sa dostávam pod les. Pokračujem po žltej smerom na Markušovce. Zastavím sa pri pomníčku povodne, ktorý som si doteraz ešte nevšimla.

Popri kaskádovému potôčiku vyliezam na skaly nado mnou. Trochu skufrujem, ale skoro sa spamätám a vrátim sa na chodník. Už som nad hríbom a vidím, že tu je odbočka na vyhliadku. Je to exponované, naľťastie bez ľadu. Opatrne po skalke zídem na vyhliadku a vychutnávam si pohľad na klobúk hríba z neobyčajnej blízkosti. Mám šťastie, slniečko sa práve vymotalo spoza oparu a ožiarilo skalu plnou svojou silou.

Vrátim sa na chodník, zídem pod hríb, slnko stále ožiaruje skalu, tak sa kochám. Po chvíli pokračujem nadol. Stromy baz lístia umožňujú pohľad na skalu aj celkom spod nej, klobúk je nado mnou ako veľká placka. Schádzam k rieke. Na ceste je zamrznutý blatový tankodrom - tak tu by som nechcela ísť, keď bude o 10 stupňov viac. Na lúkach sa do mňa opiera opäť silný vietor , dáva mi najavo, že vôbec sa nemieni ešte od nás odsťahovať. O chvíľu som už medzi domami a pomaličky prichádzm na stanicu. Spoza stromov sa na mňa usmievajú vrcholky zasnežených Tatier. Chcela by som sa na ne pozrieť lepšie, preto využívam polhodinku do odchodu vlaku. Okrem zhrdzavených a stromami prerastených koľajníc a výhybiek žiadny iný výhľad nemám. 

Vláčikom o 13:23 odchádzam domov - krásnych necelých 10 km.

Všetky fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/8068282

Trasa tu: https://sk.mapy.cz/s/jenopefofe