Názov: | Na Kloptaň za výhľadom čučoriedkami a hubami |
Dňa: | 12.09.2009 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Kopro, Danka, Kamil, Peťa, Katka |
Hostia: | Smokie |
Ráno vôbec nebolo také, ako ho predpovedali meteorológovia. Malo byť temer daždivo a ono bolo temer jasno. Ujo šofér sa rozhodol vyštartovať zo stanice o 10 minút skôr, ale keď Makovica mierne protestovala a ostatní cestujúci sa pridali, poslušne obehol blok domov a vrátil sa na stanicu. Tam už splašene pobiehalo asi 7 oneskorencov, ktorí s radosťou nastúpili a o 7.10 sme presne podľa cestovného poriadku odišli.
V Zlatej Idke sa vyrojili z busu všetci tí hubári s košami ako kufre, len my sme tam strašili s maličkým košíčkom ako mala Červaná čiapočka. Nikto ale nešiel našim smerom a tak Zuzke nič nebránilo nájsť hneď vedľa cesty prvý dnešný krásny hríbik a hneď za ním aj jeden suchohríb. Po kľukatej cestičke zelenej značky sme sa vyškriabali na hrebeň. Intenzívne sa tu ťaží drevo, otvárajú sa z cesty pekné výhľady, ale ktovie, či a kedy tu niekto nasadí nový les. Na hrebeni sme si posadali na spílené kmene a dali desiatu. Chlieb a žemle sme zajedali čučoriedkami a maďarskými cukrovými guličkami. Naši 2 cyklisti boli ešte len pod Erikou, tak sme sa rozhodli pokračovať, veď oni nás dobehnú. Dobehli a hneď aj obehli a potom aj z cesty zbehli. Na polianke na Trohánke nám zavolali, že sa vydali omylom kamsi na Medzev, takže sa vracajú. Trohánka je krásne miesto, neďaleko je voda, takže padlo rozhodnutie, že sem určite musíme prísť na budúci rok na jednu stanovačku. Pokračujeme ďalej lesom-pralesom, ísť tu sám a potme, taksa človek aj bojí. To čerstvé medvedie čosi pri chodníku naše obavy ešte potvrdzuje, takže sa radšej držíme pokope. Na vrchol Kloptane vychádzame okolo pol jednej. Kopro ešte vyplienil po ceste kešku a našiel v nej úžasné čudo - loptičku, či skôr malý buzogánik, ktorý pri dotyku vydáva rôzne zvuky. Ihneď sa stáva našou hračkou číslo 1.
Na vrchole sa v krásnom počasí zdržíme temer 2 hodiny. Poniektorí sa už pýtajú, či ani nepôjdeme domov, vraj tak dlho sme ešte nikde nesedeli. Tak teda vyrážame cestou necestou podľa GPS k poľovníckej chate, od ktorej by mala viesť pekná cesta do Helcmanoviec - aj vedie, ale kým k nej dôjdeme čaká nás, a hlavne našich cyklistov strmý padák a brodenie v bahne zmiešanom s kameňmi, konármi a čímsi strašne zapáchajúcim a čiernym, čo tečie v potoku. Úplne paradoxne vyznieva tabuľka v doline, vraj "Pozor 2. ochranné pásmo vodného zdroja".
Pri chate sa s nami cyklisti lúčia a užívajú si krásny zjazd - dosť sa už dnes nanosili a natlačili bicyklov. My prichádzame na stanicu viac ako polhodinu pred odchodom vlaku. V krčmičke s vylepeným Kofola-certifikátom si teda dávame tento certifikovaný životabudič a zisťujeme, že papier ozaj znesie všetko - kofola je riedená a ešte aj nesýtená...ale je aspoň studená. Ešte chvíľka hry a našou novou baviačkou na stanici a už je tu motoráčik. V Margecanoch máme na prestup sotva 2 minúty, ale chlapci šikovne obsadzujú poloprázdne kupé a už sa aj vezieme. Ani sme si nestihli všimnúť a sú tu Košice.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8215x
Posledna foto proste nemaaa
Posledna foto proste nemaaa chybu
...teda ma... uz jej chyba len Trojzubec
fotka z Kloptane
kopro! až teraz som si všimla tú fotku z Kloptrane!!! Bojte sa ma všetci neveriaci!!!!!