kategórie:
Názov: Levočské vrchy na biku
Dňa: 22.07.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1260913.JPGkúsok z Levoče P1260923.JPGKováčova vila P1260937.JPGstúpanie nad chatou Hrby - už som na vrchole? P1260940.JPGale kdeče....ďalej stúpame P1260945.JPGTorysky P1260952.JPGpľundrujeme lesy
P1260964.JPGstopári P1260970.JPGajhľa Torysa kúsok pod prameňom P1260984.JPGaltánok pri prameni P1260986.JPGcesta temer zarúbaná P1260987.JPGpanel nad prameňom P1260992.JPGtakto začína tok Torysy
P1270011.JPGchata Vinná P1270014.JPGpomník spadnutému lietadlu z SNP P1270025.JPGVáclavák P1270030.JPGstúpanie na Jankovec P1270041.JPGpri posede P1270045.JPGcesta pokračuje
P1270052.JPGvýhľad spod Čarnuohuzca - vľavo Jarabiná, vpravo Ľubovniansky hrad P1270054.JPGvýhľady na jednotku P1270070.JPGcesta nadol... P1270073.JPG... je skrátka zarúbaná - a zdochol foťák

Popis akcie: 

Keď som ako správna turistická mať vypravila Kopra na 333 extreme, poďho tiež objavovať niečo nepoznané. Levočské vrchy - dokonalá Terra incognitta. Tesne po 8.00 vyrážam smer Levoča. Na levočákoch je najhoršie to, že ak nemáš auto, pripočítaj si na začiatku, aj na konci dňa min. 15 km na presun k vlaku. Tak to bolo aj dnes.

Po štátnej ceste si to točím do Levoče, našťastie po asfaltke s prijateľnou premávkou. Levoča v rannom svetle je nádherná, ale nechcem sa zdržiavať, tak len rýchle kolečko okolo námestia a pokračujem svižným tempom smer Levočská dolina. Malá zastávka pri Kováčovej vile. Pokúšam sa fotiť, ale akosi sa mi zasekáva objektív. No, hádam to dnes vydží. V navigácii mám naťukané 2 trasy, ktoré chcem skombinovať - jedna cez prameň Torysy, lebo to je dnešný hlavný cieľ a druhá od kamaráta Karola zrejme menej frekventovanými cestičkami. Levočáky= asfaltúra, to je dnešné prvé zistenie, keď odbočujem z peknej asfaltky na menej peknú smer chata Hrby - znie to horsky. Je to horské, pasiem sa na malinách, ale je to asfaltka a je tu premávka jedna radosť. Vychádzam ku chate - je to lesnícka chata a pri nej oranžová šípka na zemi - aha, aj tu pôjdu extrémáci. Som v nadmorskej výške 885 m a oproti mne prechádzajú osobné autá všetkých štátov a miest, divné.... Pokračujem ďalej. Ešte kúsok hore kopcom a prudký padák v 2 serpentínach  do dedinky Torysky. Tu stretávam drevenice a malú riečku, ktorá je dnes mojim cieľom - Torysu. Stúpam proti prúdu. Stúpanie statočné, ale tak akurát do sedla bicykla bez nejakého veľkého fučania. Okolo maliny a podo mnou po ľavej strane zurčiaca horská bystrinka - Torysa. Predstavujem si tú lenivú hnedú masu, čo sa pri Hutke vlieva do Hornádu - neuveriteľná premena. Už som dosť vysoko, okolo mňa všade zarastajúce rúbaniská - kilometre a kilometre holín s čučoriedím. Odrazu strácam šum potôčika, znamená to, že už som blízko. Nemať súdradnicu prameňa, tak ho ani nenájdem. Neznateľnou odbočkou priamo mdzi mladé smrečky sa po zopár metroch dostávam k peknému prístrešku a vedľa neho je prameň. Krásny, výdatný, horský prameň Torysy vo výške 1 096 m, ako hovorí informačná tabuľa. Výhľady do doliny úžasné, čučoriedky obrovské a šťavnaté. Tak sa teda polhodinku pasiem, fotím a pokračujem ďalej. Chata Vínna - ďalšie vyhliadkové miesto (1190 m). Pod kolesami stále asfalt. Chýba mi ale stále pohľad na Tatry. Tak teda povinná jazda- teda zjazd k pamätníku SNP a tu ich konečne vidím - zakryté závojom oblakov, ale predsa zreteľné - dominujú Belanky a zľava len tak, aby sa nepovedalo, tróni Lomničák a spoza neho nesmelo vykúkajú ďalšie štíty - aspoň tak sa mi to zdá spoza tej hmly. Každopádne úplne iný uhol pohľadu.

Vraciam sa na Vínnu a pokračujem klesaním na Václavák - veľkú križovatku niekoľkých asfaltiek. Prechádzam na Karolovu trasu a konečne idem na lesnú cestu. prekvapuje ma pieskový podklad, na ktorom ide bike ako po vode - aha, veď flyšové pásmo - presne také isté pieskovcové kamene ako na Babej hore, či na Kremenci. Vychádzam na nádherné lúky (samozrejme tony čučoriedok naokolo). Malým stupáčikom k posedu na vrchole Jankovca. Tu robím asi najkrajšiu fotku dnešného dňa. Lúkami naspäť na cestu pokračujem hustým lesom popod iesočný vrch. Nechtiac vyplaším dva staté jelene-paroháče. Jeden chudák sa pri úteku skoro zasekol parohami medti stromami. Z týchto trofejí by mal asi radosť každý poľovník. Konečne prichádzam pod Čiernohuzec. Obchádzam ho zo severu a užívam si výhľady na Tatram prešovaské sopuchy, Ľubovniansky hrad aj Jarabinskú skalu. Záverečné hody na čučoriedkach a už sa teším na dlhý zjazd. Je pol 5-tej, vlak o 6-tej by som mala stihníť. Prichádzam na začiatok klesania a upadám do depresie. Cesta je vymytá od vody, plná kameňov, balvanov, konárov, kmeňov aj pňov, sklon vyšší, ako by som si želala, a tak namiesto rýchleho zjazdu pomaličky tlačím, prekladám, prenášam. Navyše foťák definitívne vypovedá službu, takže ani fotky na pamiatku nebudú. Vrcholom je brod cez potok Škapová. Stojím na placatom čmykľavom kameni, bike vo vode po osky a zrazu na mňa útočí rozzúrený roj ovadov - neviem, čo som im urobila, alebo to bol len amok z tepla, ale keď som nechcela prísť o bike alebo vykúpať sa v rýchlom prúde, nechala som sa dokúsať zo všetkých strán, kým som neprebrodila. Konečne sadám na bike a rýchlo zjazďujem do bývalej obce Blažová. Netuším, ako ďaleko je do Lipan (premerané - 23 km), ale mám na to necelých 40 minút. Našťastie nemám foťák, tak krásne scenérie údolia Torysy ma už nezastavia. Už viem, ako sa cíti Sagan, keď dobieha čelo pelotónu. Konštantnou rýchlosťou medzi 28 a 32 doletím do Lipan 6 minút pred odchodom vlaku. Železničiar mi ešte naberie do cyklofľaše vodu a už sa vlak pohýna. Voda je odporná, ale potom, čo som posledných 20 km išla na sucho, chutí skvele.

Tak teda dopadli moje Levočáky...ale aj tak to bolo krásne a isto sa tam chcem vrátiť. 

Chata Vinné