kategórie:
Názov: Kriváň na výročie
Dňa: 21.08.2020
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1730096.JPG IMG_20200821_124126.jpg

Popis akcie: 

Laco si len tak v štvrtok na čete zahlásil, že ide v piatok na Kriváň. Takže Makovica milerada zmenila plány a pridala sa, Busov musí počkať. Jerguš žiaľ už mal plán pri cirkulárke, tak nás nechal v štichu, nebude z toho zápočtovka na výkonnostnú triedu, nie sme traja...

Ráno vo vlaku o 6:07 je plno, preplno, autobusy namiesto zubačky sú tiež napchaté do posledného miesta. Už vidíme tie davy na chodníku pred nami, za nami, nad nami i pod nami...ale čuduj sa svete, keď po úvodnom kofrovaní priamo pri stanici natrafíme konečne na modrú a pripojíme sa na červenú, po ľuďoch ani stopy. Nikde nikoho, len tak akurátne každých 5-10 minút dobehneme, resp. predbehneme nejakú dvojicu-trojicu. Až po Jamské pleso si Makovica vykračuje v sandálkach, ale potom už je provokáciám koniec a na rad prichádzajú poctivé vibramy. Rezko vykračujeme nahor, ľudí stále tak príjemne tak akurát. Stíhame značky o 5-10 minút rýchlejšie, tak sa cítime ako superhrdinovia. 

V Krivánskom žľabe vidíme mravčekov od Troch studničiek, tých je podstatne viac a dokonca už stretávame vracajúcich sa turistov, tí si teda museli privstať, ale stále sa počet turistov drží na úrovni Tatier spred 30 rokov. Na oblohe ani mráčka, slniečko kúri pod kotlom a my sa varíme vo vlastnej šťave. Ešteže skaly obrátené na severnú strenu sú tak úžasne ľadové, že len dotyk o ne, keď hľadáme vhodné chyty pri stúpaní na hrebeň, nás príjemne chladí. Makovica sa párkrát aj oprie chrbtom o takú ľadovú plochu, je to ako nanuk, len zvonka. 

Laco troška zaostáva, zdá sa, že radí nejakej kočke, kam a ako sa chytiť, tak Makovica pokračuje, nech mu nenaruší kruhy. Nakoniec vysvitlo, že potom ešte stretol nejakého kolegu a tak Makovica vychádza až na vrchol celkom sama. Kým príde Laco sa ale vôbec nenudí, keďže mladí mocní muži z Dunajskostredského Felvideku predvádzajú divadlo s omotávaním kríža maďarskou trikolórou a fotením s originálnou vlajkou aj s mapou starého Uhorska. Staršia pani im pekne vysvetľuje, že to sa predsa nerobí, 100 rokov po Trianone, starší pán z Česka ich bráni, že veď sa môžu odfotiť s oddielovou zástavou, kým mu niekto nevysvetlí, čo znamená Felvidek.  Našťastie sa mladí muži vidiac presilu stiahnu a všetko sa končí mávaním a zdravením paraglajdistu, ktorý vytáča na oblohe zákruty tesne nad našimi hlavami a kričí nám na pozdrav Ahoj s výrazným českým prízvukom. Tak si teda uvedomíne, že aj tak všetci žijeme na jednej planéte a v jednej Európe a hory sú tu pre každého.....

Cesta späť je dlhá, doslova nekonečná a otravná. Skoro všetci schádzajú na Tri studničky, takže autoturistika Tatrám vládne,nikomu sa nechce šliapať až na Štrbské pleso. Tam urobíme najväčšiu hlúposť dnešného dňa a nastupujeme na električku do Popradu. Je preplnená. Makovica si obsadí schody a Laco chudák postojí až po Smokovec. Trvá nám to vyše hodiny v preplnenej, neklimatizovanej, nevetranej (nemá to otváracie okná) električke. V Poprade si chceme dať niečo na jedenie ale nevieme nájsť ten Ľudkin kebab, tak aspoň kofolu by sme radi, ale ani tú v krčme pri stanici nemajú. Tak Laco pije pivo10-ku a Makovica fľašový birel, ktorý je mierne alkoholický. Nakoniec, 10 minút pred odchodom vlaku kebabáreň objavíme, mladý muž nám stihne kebab aj urobiť, ale na rýchlik, ktorý medzičasom dobehol meškanie, dobiehame na poslednú chvíľu - už je v stanici na peróne, keď vbehneme do budovy.

Ale ten kebab stál za to - ak tam budete, dajte si - je v budove na autobusovej stanici na strane obrátenej k nástupištiam a je výýýbornýýý, a obsluha milá, ukecaná, ale profesionálna a rýchla. 

PS - a na aké výročie bol ten Kriváň? no predsa na 21.8.1968 - ak si ešte niekto spomínate, lebo poniektorí si nespomenuli - tanky, Rusi, Nemci, Maďari, Bulhari  všetci v uniformách v našich mestách....