kategórie:
Názov: Kapušiansky hrad a Prešovské sopúchy
Dňa: 10.05.2008
Účastníci: Makovica, Šaňko, Mišo, Veronika, Danka, Kopro, Jurko
Hostia:

P1030119.JPGStretnutie v Prešove P1030121.JPGKoprova prístrojová doska na biku P1030125.JPGhrad pred nami P1030144.JPGuž len pár metrov k hradbám P1030146.JPGhradby, obloha a hory šľahačky na obzore P1030151.JPGdokumentátor Šaňko
P1030155.JPGdievčatá na nádvorí P1030157.JPGcyklista-kostlivec Jurko P1030173.JPGpamätník amerických Slovákov P1030175.JPGpomník v detaile P1030200.JPGvelikány si našli miesto aj na vrchole Stráže P1030201.JPGsiesta pri soške svätého
P1030206.JPGpohľad na Šarišský hrad zo sedla pod Lysou strážou P1030223.JPGna vrchole Lysej stráže - striehneme na vidlochvosta P1030230.JPG P1030231.JPGpohľad späť na cestu, ktorú sme prešli, v pozadí Slanské vrchy

Popis akcie: 

Presne v stanovený čas sme boli všetci na stanoci - okrem Šaňka, ten sa pridá až v Prešove. Kopro a Jurko ako skalní cyklisti samozrejme aj s bicyklami. V Prešove na nástupišti sa k nám pripája Šaňko. Lúčime sa s cyklistami v nádeji, že sa ešte dnes uvidíme, vítam esa so Šaňkom a už sa aj malý motoráčik hýbe. Vystupujeme v Kapušanoch - obloha je sýtomodrá, len na obzore sa vrstvia hory bielej šľahačy. V teplých lúčoch si užívame potnú kúru pri výstupe skalným hrebienkom. Všetko naokolo kvitne a tak fotíme, fotíme, fotíme. Na hradnom nádvorí desiatujeme a potom hromadne obliezame všetky možné i nemožné múry a diery. Makovica stále len uhúka, aby sme dali pozor a nespadli. Po chvíľke prichádzajú aj naši cyklisti. Netvária da veľmi nadšene, ale nereptajú. Kopro hľadá skrýšu, ale keďže nemá podrobný popis, nedarí sa mu to. Ešte spoločná fotka a pešiaci odchádzajú smer Stráž. Cyklisti nás po pár minútach predbiehajú s tým, že sa možno na niektorom sopúchu stretneme. My si to poctivo cupitáme a okolo pamätného pomníka amerických Slovákov prichádzame do Fintického sedla, tam meníme zelenú farbu za modrú a onedlho už stojíme na vrchole Stráže. Výhľady nie sú žiadne, všade naokolo je hustý les. Obdivujem však vysoký telekomunikačný stĺp liaty z betónu, peknú presklenú skrinku so soškou nejakého svätého (kto viete, ktorého, dajte vedieť) a zapisujeme sa do vrcholovej knihy. Na teplých sopečných balvanoch sa príjemne sedí, ale treba nám ísť ďalej. Telefonujeme ešte Koprovi a ten ným odkazuje, že na sopúchy sa vykašľali a vybrali sa po ceste do doliny.
My pokračujeme pekným hustým lesom s prastarými stromami až na spojnicu s červeneou Cestou hrdinov SNP, ideme spolu s ňou kúsoček na sever a zasa odbočujeme na žltú. Ny ysú stráš sa ide viac ako 200 výškových metrov doslova ako po schodoch. V dobrej nálade sme ale o chvíľku na vrchole. Z lúčky je nádherný výhľad na Šarišský hrad, Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Slánske vrchy. Rozoznávame Dubník, Makovicu, JKojšovku, Roháčku, Sľubicu....Plnými pľúcami vdychujeme vôňu čerstvej materinej dúšky, pozorujeme vidlochvosty, ktoré akoby tancovali vo vetre. Je čas pobrať sa dolu. Mišo ide okľukou, my ostatní tak, ako sme prišli.
Dolu v Kanaši si sadáme na zastávku autobusu. Prichádza deduško s paličkou a komentuje situáciu. Vraj: "Čakáte? len aby ste sa dočkali, aj minule mal ísť, ale šofér sa ori krčme otočil a šiel naspäť. Úsmevy nám mrznú na táávarch, ale nakoniec sme sa predsa len dočkali a o polhodinku už kupujeme lístky na vlak, zmrzlinu na záver podujatia a nastupujeme do zmeškaného rýchlika.
A čo stvárali tí naši cykloexperti?
Kopro to ocahrakterizoval takto:
Ked sme sa rozdelili, rozhodli sme sa, že nemá zmysel trepať na tie
sopúchy a zbehli sme do Prešova, aby sme sa trocha posilnili.
Pri konci hodov Jurko vytiahol mapu a začali sme riešiť, že kam ďalej.
Dohodli sme sa, že ideme už do Košíc, ale po lese. Tak hybaj na bike a po
zelenej sme došli až na Kvašnu vodu.
Celí šťastní, že najväčší kopec už máme za sebou sme o chvíľu zistili, že sa musíme
vytrepat ešte na Čertovu skalu... čo je vo výške skoro ako
Kapusiansky hrad. Potom nás čakala cesta vo veeeeľmi zlom stave a
nehovoriac o tom, ako biedne značkovaná. Zrazu sme z nej zisli. Tak sme
si to struhli na zelenú, ktorá viedla pod nami. Po nej to už šlo slušne až do
Radatíc, kde sme opäť prešli na červenú. A zase sme sa štverali na
kopec... na jednej naaadhernej lúke sme videli dokonca aj líšku...
Na konci lúk sme sa dostali na vrch Sopotnice. Odtial sme si to zbehli
dolu do Kysaku.
Medzitým Jurko dostal "úžasný" nápad, že by sme šli do Košíc cez Vysoký
vrch....
Tak v kysaku na stanici sme sa opäť najedli a vydali sa hore na
baštu... UFFF to bola makačka. Od bašty na Vysoký vrch to už išlo
celkom slušne. Z Vysokého sme sa spustili ako zmyslov zbavení, keďže
už obaja sme chceli byť čo najskôr doma. Rýchlosť sa držala okolo
40km\h. O malú chvílľ sme už boli na Hrešnej, kde sme sa ani
nezastavili a uživali si zjazd až do Čermeľa... tam sme sa rozlučili a
každy pošiel svojim smerom. V KE sme boli cca o 19,00.
No čítajúc to, treba povadať, že tá sebakritika je tu na miestie. K tomu celkovému zbaveniu zmyslov im už asi veľa nechýbalo.

GPS súbory: 
Súvisiace články

Ďalšie fotky:
DSC_3076.JPGJurko sa nudil... Na moj(koprov) účet! DSC_3142.JPGkraasa DSC_3160.JPGJurkov bike... (ja(kopro) som len drziak) DSC_3165.JPGCez taky humus sme prechadzali nespocetne krat DSC_3167.JPGkopro + jeho bike pano.jpgpanorama
Obrázok používateľa Steju

zbavenie zmyslov

.. ani by som nepovedal, bol to skvely vylet skvelym terenom a cestami, az na to zomieranie medzi kysakom a vysokym vrchom prakticky nemal chybu ;)

Obrázok používateľa kopro

SUHLAS

Bolo proste super. Mne osobne sa celkom pacil aj vyslap na vysoky az na niake kratke miesta (tam kde boli korenne a kamene)

Ale vcera som prisiel na detajl... ten posledny zjazd od vysokeho vrchu si odnieslo lozisko v zadnom kolese. Je na sr... kašu. Takmer sa netoči total zadrete a faajne sa zohrieva ked ho uz predsa roztočim.... A sa mi zdalo ze dako tachsie to ide domu :-d.

No co uz stalo to zato. Bude zase objednavka z cz.