Evka túži už dlho po Kysackom hrade a Makovica si chce zamerať pôvodné miesto chaty pod sedlom Repy - tak sa nám teda záujmy stretli na trase Kysak-hrad-bašta-Vysoký vrch-Hrešná. Ako bonus stretnutie s Rumpľom na kysackom cintoríne.
Po uplakanom piatku nás sobotňajšie ráno privítalo olovenou oblohou, ale zdalo sa, že sa to už len vylepšovať bude, tak sme vyrazili aspoň na malú prechádzku.
To, že v Sopotnických vrchoch je kopec, čo sa volá Somár, nám kedysi dávno pradávno oznámil už Mates, lebo on si rád študoval mapu. Akosi sme sa tam doteraz nedostali. Až dnes sme využili pekný poldeň v predpovedi počasia a to, čo sme tam zažili, urobilo ozaj silný dojem. Názov dnešného príbehu som si požičala od Rada, ktorý zvykne svoje výlety takto veselo nazývať.
Chceli sme ísť pôvpdne na Kojšovku, ale keďže hlásili zamračeno a veterno, vymenili sme ju za menší kopček a poznávanie. Stretávame sa netradične priamo v Kysaku - Makovica vlakom, Jerguš nás čaká na moste a Rado priviezol plné auto dychtivých i menej dychtivých účastníkov v podobe svojej kamarátky s rodinkou.
Je Silvestra, tak treba ísť na Rohačku. Je zákaz zhromažďovania viac ako 6 osôb, tak Makovica preventívne vyráža sama. Pôvodný plán bol vyraziť vlakom o 7:17 do Kluknavy, ale stalo sa neuveriteľné - Makovica osobák zmeškala, takže jej ostal už len rýchlik a úmorné nudné stúpanie z Margecian. Iba žeby.... veru, žeby.
Snehu je poskromne a z predpovedaného vianočného oteplenia tu máme akurát tak -5 stupňov na parkovisku v Kavečanoch. Ako stúpame hore, ešte viac prituhuje a na lúkach pri prvých vlekoch do nás už doráža poriadny vietor. Viditeľnosť je ale úžasná, takže sa môžeme tešiť aj na Tatry.
Hmla najprv nespolupracovala, ale potom si to rozmyslela - aj výhľady, aj vidmo, aj stále sa meniace scenérie a na záver červený západ slnka a nádherný mesiac temer v splne - to je v skratke tento výlet.