Názov: | Zo Sokoľa na Baštu a do Kysaku |
Dňa: | 15.07.2017 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš, Števko, Simi |
Hostia: |
Kežˇže Simi vyhlásila, že už konečne chce ísť na výlet s Makovicou, Makovica to prijala ako výzvu a vymyslela - pekné, nie pridlhé a zaujímavé.
Dohadujeme si odchod busom o 8.00, teda príjemne bez priskorého vstávania. Bus stojí aj na Vodnej, tak Makovica vyberá toto miesto nástupu. Je na zastávke o 10 minút skôr, tak si posedí na slniečku. Keď o 8.05 vyjde spoza zákrutzy autobus a nespomalí, je to jasné - toto nie je zastávka Vodná, ale Mlynská bašta....rýchly telefonát s vysvetlením, kadiaľ sa majú tí v autobuse z konečnej zastávky vybrať a nasleduje horúčkovité premýšľanie, ako ich dobehnúť. 14-ka ide o chvíľu, vyloží Makovicu na odbočke na Aničku. Chvíľka stopovania a už zastavuje starší pán na staršom aute. Vykladá ju v Kostoľanoch na odbočke do Sokoľa ešte s ospravedlnením, že nemôže ísť až do Sokoľa, lebo mešká na stretnutie. Poklus hore kopcom. Prefrčia okolo 3 moderné autá, samozrejme bez zastávky. Potom sa pridrgá staručká dodávka, ktorá samozrejme zastaví a vyvezie Makovicu na začiatok dediny. Rýchkly presun a na lesnej ceste v Uhrinči sa už stretávame. Všetci 3 účastníci usilovne hľadajú huby, takže dobehnúť ich bolo jednoduché. Pokračujeme ďalej spolu hore lesnou cestou. Krátka zastávka pri krmeľci a už aj prekonávame posledné stúpanie a stojíme pri tabuliach na hradnom kopci.
Oblezieme hradný vrch a nevynecháme ani dlhú kopanú štôlňu pod kopcom. Ako klasicky, smrdí tu ako v polepšovni, zrejme tu spávajú líšky. Števkovi sa tu nepáči, ale Sima lezie až celkom na koniec.
Ďalej už pokračujeme neznámou cstou. Podľa navigácie si stanovíme smer a strmo nahor sme o chvíľu sme na červenej medzi Vysokým vrchom a Prielohami. Odbočíme za výhľadom aj na Prielohy, ale výhľad akosi pomaly mizne, stromy rastú a rastú. Miesto výhľadu nachádzame záhon materinej dúšky - krásne citr=onovo voňajúcej. Nazbierame si na čajík a už aj cupitáme nadol. Krátka zatávka na Bašte, pokochanie sa výhľadom. Je opat, Kapušiansky hrad nevidieť, tak aspoň počítame vagóniky nákladného vlaku.
V Kysaku nás už čajkajú s obedom a aj dezertom - ako v prvotriednom hoteli.
Ešte k tým hubám - je sucho, ale napriek tomu trošku rastäú - aspoň modráky, ktoré zbiera Makovica a Sima nachádza jeden krásny pravý hríb. Hrdo si ho nesie v ruke, kým z neho pri nepozornom pohybe zavadením o nohu neodfaklí klobúk...a je po pýšení sa....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 2569x