kategórie:
Názov: Zimný raj 2 - Piecky
Dňa: 23.01.2022
Účastníci: Makovica, Laco, Janka
Hostia:

P1210341.JPG

Popis akcie: 

Má byť fučno a má byť zima, ale takým horským vlkom, ako sme my, to nevadí. A tak, prejdúc cez hmlu okolo Prešova a snehovú fujavicu okolo Levoče, vstupujeme do bezoblačného raja na Podlesku. Lenže má to háčik, v tom raji je -11 stupňov.

Kým sa vybalíme, obujeme a vystrojíme, sme skoro na kosť a preto ako sa hovorí "kopneme do vrtule" a rezkým krokom vyrážame. Nikto nás nebrzdí, v Pieckach ani živej duše, len po asi 500 m nám ide oproti nejaký zblúdilý zababušený chodec - asi ho vystrašil ľad. 

Nám to ale nehrozí. Sebaisto preskakujeme z kameňa na kameň, lebo napriek treskúcej zime, v tiesňave potok stále tečie, ešte stále úplne nezamrzol. Stopy v čerstvom poprašku snehu nás vedú bezpečne od brodu k brodu a o chvíľu sa spoza zákruty vynára vraj najdlhší rebrík v raji. Vedľa neho krásny ľadopád a na ňom dvaja likvidátori. Makovica si neodpustí tradičnú poznámku, či im nie je ľúto ničiť tú krásu a ak chcú sekať do ľadu, majú si naliať vlastný ľadopád. Dostáva zaujímavú odpoveď, že ak sa jej to nepáči, mala ostať doma....s týmito si ťažko merať jazyk, takže pokračujeme ďalej, len peknú fotku sme si urobiť nemohli.

Makovica sa zamýšľa, či už je to koniec Piecok...ale samozrejme, ani zďaleka, Zatiaľ ideme po starosvetsky - mačky v batohu. Terén je zmiešaný, strieda sa sneholístie so snehoľadom, tak stále váhame - obuť-neobuť. Janka sa rozhodla obuť, že tým presvedčí aj nás. Ona si skacká-cupitá ľad-neľad a my dvaja tvrdošijne ľahkovážne a opatrne bez mačiek. Na jednom vysokom kroku nám aj pomôcť musela, ale zvyšok sme zvládli aj bez mačiek - bola to spomienka, ako sa chodievalo v r. 1975, keď sa o retiazkach na silikóne ani nesnívalo.

V hornej časti začína poriadne fúkať. Aj pokukujeme nahor, či nás nejaký čerstvo prelomený strom netrafí. Preliezame obrovský buk, ktorý vietor zlomil len nedávno - rozbil sa na márne kusy - to teda musel byť rachot. 

Vychádzame nad Piecky. Je krutá zima, takže bez prestávky  pokračujeme po zelenej spojke strmo hore na Malú poľanu. Altánok je prázdny, tak ho okupujeme, ale nadlho to nebude, okamžite nám zachádza za nechty. Rýchlé jedenie, rýchle pitie a čokoláda od Janky na záver. Po poľane zaliatej slnkom vchádzame do lesíka a za chvíľu sme na rázcestí. Červená je prešľapaná, tak plynule pokračujeme a klesáme,klesáme, až doklesáme k smerovníku - červená doľava k ústiu Sokoľa a my sa po žltej dostaneme len pár metrov od ústia Piecok.

Vyjdeme na cestu a skoro nás odfúkne. Tak teda bez prestávky prebehneme k autu a kým sa Laco prezuje, sme také zmrznuté, že radšej zalezieme dnu. Niežeby v aute bolo teplo, ale aspoň tam nefúka.

Je 14:30 a odchádzame. Bol to séce ľadový, ale krásny deň.

Všetky fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/8101501