kategórie:
Názov: Žeriavy na Sennom
Dňa: 15.03.2014
Účastníci: Makovica, Eva Š, Jerguš, Mišo, Lenka
Hostia:

Popis akcie: 

Bus ornitologickej spoločnosti je na stanici načas. Nasadáme a je smutné, že túto možnosť využilo len tak málo Košičanov. Je nás sotva 30. Za Dargovom vchádzame do hrozného lejaku. Už sa nám vidina výletu pomaly rozplýva, ale v Michalovciach zázračne prstáva pršať.

V dedine Iňačovce vystupujeme z autobusu. Víta nás mapa náučného chodníka a starosta čajom s rumom. Po krátkom príhovore sa vydávame na cestu. Po poľnej ceste - po lejaku mierne rozmočenej sa rezkou chôdzou presúvame najprv k starej vahadlovej studni. Úžasné sú kamenné závažia na vahadle - kamenné ryby, ktoré majú namiesto oka dieru a tou sú zavesené na lane.

Cesta k veži je čím ďalej tým blatistejšia. Slnko sa pomaly chýli k západu a obloha sa žltí. Z veže vidíme až do Užhorodu. Ornitológovia inštalujú obrovské ďalekohľady a my si čakanie na prílet žeriavov  krátime pozorovaním kormoránov, volaviek bielych a čajok hniezdiacich na malom ostrovčeku v rezervácii. Mimoriadne zábavné sú obrovské kŕdle škorcov, ktoré akoby sa hrali v trstine na skrývačku. Jergušovi sa ich dokonca podarilo zamerať ďalekohľadom.

Obloha sa farbí do červena a prifarbuje aj okolitú krajinu. Vihorlat dostáva zaujímavý červený nádych, ktorý sa šíri na celé okolie.

Konečne sme sa dočkali. Už je skoro tma, keď najprv počujeme krik žeriavov a potom vidíme stovky vtákov, ako v kŕdľoch letia na svoje nocľažisko. Jeden z letiacich rojov oblieta vežu dookola a dostáva sa do svetla slnkom ožiarenej oblohy. Sú to také ukecané vtáky, že ťažko veriť, že dokážu pri tom kecaní ešte aj lietať. 

Pri ceste späť ani nepotrebujeme baterky. Mesiac je temer v splne a medzitým sa aj mraky roztrhali, takže dokonca v tom svetle aj máme tiene. Do Košíc prichádzame tesne pred pol deviatou. Fakt škoda, že ľudia nevyužili túto ponuku.