Názov: | Zádiel už kvitne - naplno |
Dňa: | 25.03.2017 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš, Žanka, Sarinka, Kopro, Peťa |
Hostia: | Alena, Alex |
Vyzerá, že nikto a napokon je nás za dve autá. Jerguš s Makovicou stoja na stanici, autobus o 5 minút príde, ale SAD nakoniec nemá šancu. Volá Alenka, že má prázdne auto a ide tiež. Keď sme v Moldave, volá Peťa, že aj so Žankou fujazdia za nami.
Parkujeme pri domoch priamo pod hradom. Nechávame miesto ešte pre Koprovcov a pomaličky stúpame pomedzi vinice. Obzeráme a ovoniavame všetko kvitnúce, až nás nakoniec druhá skupina dobieha. Na hrad vychádzame už spolu. Je tu plno dobrovoľníkov, aj naši známi z Košíc, ktorí čistia hrad od náletových drevín. Vliezame aj do pivnice a prechádzame cez dieru v múre na vonkajšiu stranu hradieb. Je čas na odchod. Dumáme, čo ďalej, nakoniec sa rozhodneme, že malú vychádzku na hranu Zádielu zvládnu a potom sa uvidí.
Skutočne, pri behu od ponikleca k hlaváčiku, od hnedej k zelenej jašteričke, to zvládame bravúrne. Len s jedným Alexovým plačom (škrapy sú niekedy šmykľavé a ostré a pád poriadne boľavy, ale dospelákov predsa počúvať netreba) sa dostávame na okraj planiny a naskytajú sa nám prvé krásne výhľady. Na odbočke náučného chodníka sa rozkempujeme rovno na križovatke chodníkov. Okoloidúci turisti nás ihneď usilovne kopírujú. Po pikniku, oddychu, vyvetraní nožičiek naboso, pokračujeme ďalej na vyhliadku. Najnovším hitom sú cifruše-električky, ktorých je všade plno. Sara chytá nezbedných jednotlivcov a skúša sa ich napojiť, veď električky majú chodiť po dvoch.
Odbočku na prvú hranu sme minuli a vychádzame až na vyhliadku. Je tu nááádherne. Stovky poniklecov, sem-tm hlaváčik a výhľady do doliny. Posedíme a dumáme, čo ďalej. Zisťujeme, že najbližšie to máme do Hája. Tak teda choďte do Hája, hovorí Makovica a my aj ideme. Na val je to len pár minút a potom už len klesáme. Za 3/4 hodiny sme pohodlne dolu. Povinná zastávka u Holečkovcov - hurá, sú doma! Vraj nás čakali na vyhliadke, len pred polhodinkou sa vrátili. Pokecáme, poobdivujeme latifundium aj zbierku kamienkov, z ktorej sa črtá malé múzeum - žeby nová Hájska atrakcia? Alenka dostáva výborný nápad. Vyjde pred bránu a zamáva na prvé okoloidúce auto - solidárni domorodci z Hačavy ju berú na križovtku a odtiaľ je len kúsok k autu - o 15 minút je späť aj s autom. Lúčime sa, berieme Peťu, aby sa aj ona tak pekne priblížila k autu. Alex o 10 minút zaspáva.
Bol to krásny deň, vlastne tak ako každý jarný deň v Zádieli, len škoda, že o planiny sa nikto nestará, pomaly zarastú celkom a kvetom bude koniec.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3047x