kategórie:
Názov: Z Telgártu do Popradu cez Kráľovku
Dňa: 16.07.2017
Účastníci: Makovica, Ľubo + 16 ďalších cykloturistov z Košíc a Bardejova
Hostia:

P1320082.JPGTelgárt P1320089.JPGstudnička P1320090.JPGpo zvážnici stále hore P1320093.JPGa sme na cykloznačke P1320099.JPGna prednom sedle P1320110.JPGtoto bol pred mesiacom poniklec biely
P1320111.JPGposledné zákruty a je tu P1320120.JPGvrchol P1320136.JPGskaly na Martalúzke P1320142.JPGĽubo samozrejme celkom hore P1320146.JPGzátišie s )Lubom a Kráľovkou P1320151.JPGchodník veru nie pre biky
P1320152.JPGani tento nie P1320154.JPGžeby sme ich zavesili na klinec? P1320162.JPGveru nie, na Smrečinách je to už OK P1320163.JPGnad Vernárom P1320171.JPGnáprstník - jedovatý P1320184.JPGkrasová dolinka do....
P1320189.JPGVernára

Popis akcie: 

Túto túru by sm tu asi ani nemali napísať, lebo sme čiastočne robili to, čo sa robiť nemá....ale s citom k prírode a šetrne....a najmä sme si posilnili ramenné svaly pri nosení biku...takže sme sa vlastne potrestali sami.

V rýchliku obsadzujeme všetky miesta na bicykle a pri vystupovaní v Telgárte spôsobujeme mierne meškanie. Poniektorí sa hneď zastavujú v prvom pohostinstve, tak Makovica naberá aspoň nejaký náskok, nech potom nie je posledná. Ideme po Lacovej ceste, poslal gpx súbor, tak sa nie je kde stratiť. HneĎ z Telgártu neznámou zvížnocou krásnym údolím, popri čarovnej studničke a stále nahor, až prichádzame na cyklotrasu, ktorú poznáme z minulého zjazdu do Pustého Poľa. Tu Makovica chytí pekný kufríček, či až kufor a z oprvého miesta je odrazu posledné a už len dobieha chvost skupiny. Na Prednom sedle sa opäť pivuje, tak my si sadíme na drevá pod chatou, niečo pojeje a pokračujeme. Od sedla pri Kráľovej skale je to ako jedna krásna rozkvitnutá záhrada. Minule bola Kráľovka biela, teraz hýri žltou, ružovou a modrou. Predbiehajú nás skútre-veterány odkiaľsi z revícej. Je ich zo 6-7, ale smradu nasrobili ako rota ruských tankov. Tak si ponadávame a na vrchole na nich škaredo zazeráme. Pod vysielačom je husto, je tu celý autobus turistov zo Srbska. Nezabúdame na spoločné vrcholové foto a po chvíľke sa vydávame na cestu späť - je tu chladno a čas rýchlo uteká. Na prvej serpentíne odbočujeme na mokrú smer artalúzka. Vúčšinou sa ten terén jazdiť nedá, tak po cesty v kosodrebňvine tlačíme. Ppovinná zastávka pri skalách, oblizame ich ako typickí pešiaci.

Pokračujeme ďalej, dúfajpc, že tiňo bude už len lepšie, opak je však pravdou. Nasledujúcich niekoľko kilometrov nás čaká len 10 m na biku, potom preniesť pond spadnutý strom alebo cez kamene a stále dookola. Odmeny sa však samozrejme dočkáme - poľana Smrečinské sedlo a nádherný pohľad na hradbu Vysokých Tatier je dokonalou odmenou. Odtiaľ už pohodlne v sedle bicykla zbiehame na červenú nad Telgártom. Tu sa delíme - odvážni muži za dobrodružstvom na zjazdovku a rozvážna časť výpravy po zvážnici naokolo. Po prechode krásnou krasovou dolinkou sa stretávame vo Vernári. Po posedení ešte pokračovanie - parádny zjazd po asfaltke doHranovnice a posledné kopčisko po lesnej ceste a náučnom chodníku. Už len prejazd do Popradu a opäť delenie - časť na hamburger a pivo a časť domov na vlak.

Aešte jedno delenie by sme boli zabudli. Ľubo sa na Smrečinách oddelil a po modrej zišiel cestou do Spišského Bystrého. Ale kopčisku do Popradu sa tiež nebyhol - aspoň máme zmapované (i keď len vizuálne) obe trasy prístupu na Smrečiny. 

Bolo to únavné, ale krásne....