kategórie:
Názov: Z Ružína do Lodiny cez Napoleonov klobúk a Rozlomity
Dňa: 20.05.2017
Účastníci: Makovica, Jerguš, Evka, Alenka
Hostia:

P1370601.JPGŠivec na obzore P1370600.JPGJoj, ale sa na ten Klobúk ťažko lezie P1370639.JPGale výhľad je odtiaľ parádny P1370651.JPGskalky cestou na Bokšovskú skalu P1370661.JPGna kóte Bokšova P1370678.JPGpohľad do dolín
P1370691.JPGa stále okolo skaliek hore a dolu P1370707.JPGa potom už len dolu P1370713.JPGvýhľad z Rozlomitov P1370714.JPGposedenie na skalke P1370715.JPGkonečne stanica na dohľad

Popis akcie: 

Začneme dialógom dňa:

Alenka: Ten môj pubertiak (rozumej 14-ročný syn) povedal, žč s babičkami sa otravovať nebude".

Jerguš? "A to nemá jedno, s kým ide? Hlavne, že je vonku a niečo pekné vidí...." 

No povedzte, kto by ho neľúbil.....

Pohodovo, ale preplneným  vlakom o 9,27 sa vyvezieme na Ružín a menej pohodovo sa hneď za poslednými chatami začneme šplhať strmo nahor. len lezieme a ležieme a prekonávame prevýšenie 300 m na jeden šup. Po hrebienku potom pomedzi skalky po úzkom chodníku prídeme až na okraj skaly na Napoleonovom klobúku. Vyrovnávačka aj viadukt máme rovno pod nohami, vyzerajú ako detské hračky. Z tunela, ktorému vidíme presne do portálu vychádza vláčik a šinie si to po koľajniciach ako taká malá škatuľka. 

Po krátkom odpočinku sa poberáme ďalej. Vraciame sa po vlastných stopách a ďalej pokračujeme po hrebemi. Makovica sľubovala, že to už bude len po hrebeni po takej hsenkovej dráhe, ale zabudla podotknúť, že vlnky tej húsenice nahor a nadol budú poriadne vysoké (vlastne si to ani sama nepamätala). Terén je divoký, obchádzame skaly, preliezame popadané stromy, vďaka ktorým sa nám otvárajú pekné výhľady. Stretávame dvoch turistov, ktorí sú prekvapení rovnako ako my, že tu ešte niektoho stretávajú. Na kóte Bokšovskej skaly si robíme fotku a Makovica sľubuje, že už len kúsoček. Prechádzame teda ešte cez Holicu. Tu  naďabíme na triangulačný kameň s letopočtom 1933 - ted ešte z prvej republiky. Stretávame rodinku s 2 chalanmi, ktorí toho už majú evidentne dosť. Ocko sa rozhodol, že nájde sklané mesto na Bokšove. Pýta sa Makovica, kde to je-evidentne nemá navigáciu, mapu a ani šajnu. Makovica odpovedá s presnosťou jej vlastnou - ďalej po hrebeni až na kótu, ale...je tam veľa popadaných stromov, je to ťažký exponovaný terén, nevedie tam žiadny chodník, ani značka a je tam prírodná rezervácia s piatym stupňom ochrany - na vašom mieste by som to nerobila. A necháva ich svojmu osudu.

Vtom prichádzame na miesto M - teda presne tam, kde treba odbočiť na Rozlomity. Schádzame ani nie 150 výškových metrov a sme pod skalami. Evke a Alenke sa už nechce liepať pomedzi skaly, tak nechajú Mkovicu s Jergušom, nech si to oblezú a ony si zatiaľ odpočinú. Nakoniec  to oblezenie skončí tak, že zliezajú n deruhú stranu skál. Obe skupinky sa teda stretnú až pod skalami. Spolu schádzame okolo potôčika a studničky na stanicu. Do odchodu vlaku je ešte 15 minút, tak posedenie v tieni padne dobre.

Bol to krátky výlet, ale nohy z neho bolia poriadne - bolo to neustále ako po schodoch - viac ako na Newyourské mrakodrapy.