Názov: | Veľká noc 2 - Muráň a Poludnica |
Dňa: | 26.03.2016 |
Účastníci: | Makovica, Žanka, Sarinka, Kopro, Peťa, Laco, Eskimo, Jerguš, Eva, Milan, Veronika, Števko |
Hostia: |
Na dnešný deň Makovica naplánovala Muránsky hrad zo sedla Predná hora. Kopírujeme terén pod skalami a len klesáme a klesáme miesto toho, aby sme šliapali nahor. Partia sa trhá. Rýchla rota Kopro, Peťa a Laco letia dopredu, chlapci sú im v pätách a Makovica s Veronikou, Žankou a Sarou sa plantajú na konci. Sarinka vstávala o 5-tej, tak jej už dochádzajú sily, Tesne pod chatou ide so sedačky a o pol minúty už spí ako drevo.
Na hrade je okrem krásneho výhľadu a záplava šafranov, ktoré sa na každom kroku derú zo zeme. V chate pod hradom sa delíme. Sarinka sa už zobudila, osedláva svoje odrážadlo a okolo koníkov sa môžu vydať na cestu späť do doliny.
Malý expedičný tím sa vydáva na rýchlu odbočku na vyhliadku na Poludnicu. Ešte predtým si Makovica spomenie, že čítala ešte o jednej vyhliadky, ku ktorej sa dá dostať priamo od tabulí na Veľkej läúke - skutočne k nej vedie úzky chodník. Rastie na nej úžasná borovica a plno poniklecov. Na Maretkinu je to hodinka, tak pridávame do kroku. Po 50 minútach sme pri chatách a odtiaľ je to už len kúsok na vyhliadku na Poludnicu. Na chodníku je pravý nefalšovaný sneh a ľad - toľko, koľko ho hádam celú zimu nebolo v Košiciach. Výhľad je ozaj monumentálny, tak si tu chvíľku posedíme......ale čas sa kráti a rýchlo sa vraciame na Veľkú lúku. Cestou sa zatiahlo a oblahoa sa chvíľku snaží vypučiť zo seba niečo ako sneh, ale sú tolen také dvojminútové slabé pokusy. Mraky sa opäť trhajú a vychádza slnko. Na naše nemilé prekvapenie po koníkoch na Veľkej lúke niet ani stopy, ak nerátame veľkú informačnú tabuľu o Norikovi muránskom. Čakali sme krásne stádo vypustené na lúke, ale videli sme v diaľke len zopár siluet vo výbehu na druhom konci lúky. Tak sa ani nezastavujeme a pokračujeme strmým padákom späť do civilizácie do Muránskej Huty. Pri zastávke autobusu je maličký vodopád vytekajúci z jaskynky a na druhej strane cesty krásny žltý kostolík, so zelenou strechou, ožiarený popoludňajším slnkom. Úplne gýčová krása. Keďže všetky autá už odišli, Makovica s Eskimom si musia odšliapať ešte 2,5 kilometra na chatu. Vezmú to skratkou okolo Coburgovského kaštieľa, urobia prieskum v penzióne, kde je wellness a konečne dorazia na chatu.
Po večeri keďže sme celý deň trápili naše telá, musíme dotrápiť ešte naše mozočky. Aktivity v telefóne sú super, len škoda, že mačkáme kadečo a body sa pripočítavajú kadekomu. Tak teda kašleme na body a bavíme sa. Zlatým klincom programu je megatorta na Evkine narodeniny. Je nás 12, ale zjedli sme z nej sotva polovicu a viac sa nedá....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5136x