kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2018
Účastníci: Makovica, Laco, Kopro, Peťa, Smokie, Romy
Hostia:

P1360122.JPG P1360129.JPG

Popis akcie: 

Predpoveď počasia sa za posledný deň zmenila a namiesto inverzie predpovedajú na Kojšu dážď. Skalným to ale nevadí. Autobus je taký poloplný...alebo poloprázdny?... ale bezpečne nás vyvezie do Zlatej Idky. Slnko sa nekoná, ale aspoň neprší a je tu aj trošku snehu.

 

Nahadzujeme návleky, Makovica berie lyže pod pazuchu a vyrážame. Trošku topiaceho sa ľadu, trošku topiaceho sa blata a pomedzi to trošku snehu.....na ceste výrazne vyhráva ľad, takže bežky ostávajú pod pazuchou. Na Golgote je už súvislý snehoľad a súvislá hmla. Dovieňdieť ale ešte od smerovníka k smerovníku - teda naprieč zjazdovkou. Nad prameňom pri Katke sa púšťame trošku do terému. Japonky ťahajú za nohy, teda sa každú chvíľu prebárame tu jednou, tu druhou nohou povyše kolien. 

Je presne 10 hodín, zvoní telefón a volajú Koprovci, že podľa dohody práve dorazili na Eriku. Tak ich teda čakáme pod prvým stožiarom tesne pod vrcholom. Trošku pijeme teplý čaj, trošku jeme a konečne dorazia - nie je ich dva a pol, ale štyri a pol - Príjemné prekvapko - konečne sa objavili aj Smokiovci.

Vyliezame na vrchol a je to ako vždy - ľad, vietor, omŕzajú ruky, rosia sa okuliare aj foťáky...ja asi túto zimu na Kojši poriadnu fotklu neurobím....Nevydržíme dlhšie ako 5 minút a vraciame sa nadol medzi stromy, kde je trošku závetrie. Konečne sa nám podarí celkom dobrá fotka, veď ako statív poslúžili Koprove sánky.

Lúčime sa, je 11 hodín, taklže autobusári sa vydávajú na galopovú cestu nadol, bus ide o 12.10....cestou nadol stretáme kopy ľudí a ešte väčšie kopy áut štverajúcich sa na Eriku...smutné, končí sa éra, keď sme takmer vysokohorské prostrede mali na dosah.