kategórie:
Názov: Tereziánska štôlňa
Dňa: 04.06.2016
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Ľubo, Ľudka, Jerguš, Laco, Miki
Hostia: Samo, Ivet

P1250555.JPGparkujeme a štartujeme P1250564.JPGuprvený areál pri vstupe P1250567.JPGštôlňa P1250574.JPGpekne v podrepe P1250582.JPGJerguš, poď P1250596.JPGale aj ostojačky
P1250599.JPGaj s bikom pred sebou P1250604.JPGpotiahni a potlač... P1250606.JPGtakto rastie kvapeľ P1250623.JPGštôlňa, lávka a potrubie P1250629.JPGa sme vonku P1250636.JPGdivožiaňenka v svojom obydlí
P1250648.JPGchvíľka nad mapou P1250653.JPGa potom už len lezieme hore P1250660.JPGa hore P1250664.JPGa hore P1250668.JPGaž sme tu... P1250675.JPGja si to vygúglim
P1250682.JPGsolárne blóniky P1250686.JPGodchádzame smer Krivé P1250690.JPGchata pod Zlatým stolom- už len torzo P1250703.JPGvzývam ťa, voda, teč! P1250706.JPGrozkaz, už tečiem P1250723.JPGsmutno na Hekerovej
P1250751.JPGa krásne v Štóse P1250771.JPGsprávne kúpele musia mať jazierko

Popis akcie: 

Veľmi luxusne nasadáme do 2 áut a okolo 7-mej vyrážame smer Smolník. V Medzeve vyzdvihneme ešte nášho sprievodcu Mikiho - je to vlastne náš externý člen s originálnym Krtkovským preukazom. On nás naviguje autami tesne až pod vchod do štôlne, takže si ušetríme nejaký kilometrík šliapania po asfalte.

Parkujeme na malej lúčke a odtiaľ je to už len pár metrov k malému jazierku a altánku pred vchodom do štôlne. Vybudovali ju smolnícki baníci asi za 20 rokov, aby priviedli do svojej doliny vodu, ktorej bol nedostatok pre bežný život, lebo všetku spotrebovali na pohon banských strojov. Otvorená bola v r. 1795 a dodnes ňou vedie vodovodné potrubie, ktoré prevádza vodu z jednej doliny do druhej. Baníci kopali proti sebe a napriek primitívnym spôsobom merania sa uprostred hory stretli temer presne, len vo výške sa pomýlili. Na mieste stretnutia sa minuli asi o 3 metre. preto je v tomto mieste štôlňa vysoká až 6 metrov. Na iných miestch sú to sotva 2 metre a keď odpočítame oceľovú výstuž, poniektorí si aj poriadne obili makovice - však Makovica. Kopro sa rozhodol prejsť cez kanál aj s bicyklom - prešiel, i keď na niektorých miestach to bolo ozaj o chlp. Väčšina trasy vedie po hrubých doskách položených na oceľovaj výstuži, na ktorej leží aj potrubie. Len sem-tam dosky chýbajú a treba improvizovať s hrozbou čľupnutia do jazierka, či potôčika pod doskami. Štôlňa má necelé 2 km, za dobrú hodinku sme na konci. Vychádzame do slnečného dňa a zohrievame sa - bolo tam celkom chladno a miestami aj pršno,veď v druhej polovici štôlne narástla za tých 200 rokov z presakujúcej vody aj celkom pekná sintrová výzdoba.

Pokračujeme pod Mikiho vedením smer Zlatý stôl, len Kopro sa odpája smer Mníšek-Smolnícka Huta-Kloptaň-Košice. Stúpame, stúpame a stúpame - čím ďalej tým strmšie až nakoniec vychádzame na vrcholové plató Zlatého stola. Keď tu bola Makovica naposledy s Krtkami na 1. puťáku v r. 1999, boli tu okolo pilóna na polianke len malé stromčeky, jeden starý prvorepublikový štátny znak a všade naokolo hustý les. Dnes je všade naokolo podkôrniková a vetrokalamitná planina, len okolo pilóna narástol hustý les. Za akými-takými vyhliadkami sa treba predierať húšťavou smrečiny.

Nafukujeme solárne balóniky, zozamujeme sa s ďalšími turistami - zhodou okolností tiež Košičanmi a dokonca aj z Kuzmányho sídliska - takže poznajú Makovicu. A poznajú aj Peťu, keďže sa stretli na Veľkej Fatre. Ďalej ideme kúsok spolu po modrej smerom na sedlo Krivé. Užívame si horúčavu, vyhliadky a abstraktné umenie suchárov smutne trčiacich do oblohy. Podľa navigácie a Samovej rady na tom najsprávnejšom mieste odbočujeme doľava a okolo Geostudničky sa dostaneme na vrchol Hekerovej na žltú značku. Pokračujeme podkôrnikovým Armagedonom na hrebeni Hekerovej. Niežeby nám vadili krásne výhľady, ale miestami by sme ich radšej vymenili za tôňu a vôňu zdravého lesa. To sa ám aj darí, ako sa s klesajúcou výškou dostávame do listnatého pásma. Na tom správnom mieste opäť odbočujeme tentoraz doprava a dostávame sa späť ku vchodu do štôlne a k našim autám. Keďže Peťa má v aute miesta dosť, priberáme aj dvoch nových kamarátov a štartujeme smer Košice. Na vyhlásenie, že by to chcelo kofolu, padne návrh, vraj poďme pozrieť rozkvitnutý Štós - oplatilo sa, je to nádherné. Navyše ochotná setrička na ambulancii pozbavila Ľudku aj jedného nepríjemného podnájomníka - krpatého, ale poriadne zakusnutého kliešťa.

V Medzeve vystupuje Miki, ktorý nám zložil poklonu za perfektnú orientáciu a výbornú pohodu na túre. Aj my ďakujeme, že ti s nami bolo dobre.