kategórie:
Názov: Tatranské dobrodružstvo
Dňa: 17.08.2016 - 21.08.2016
Účastníci: Makovica, Jerguš, Milanko, Evka
Hostia:

P1380004.JPGkaštieľ Hodkovce P1380008.JPGdrevorezby obyvateľov kaštieľa P1380042.JPGna chvíľu vyšlo slnko P1380018.JPGDreveník P1380028.JPGpod skalou P1380031.JPGúzky priechod
IMG_2446.JPGLovecký zámoček v Javorine IMG_2494.JPGzátišie s majiteľom zámočku IMG_2501.JPGkostol v T. Javorine IMG_2527.JPGgeologická expozícia v Meďodoloch P1380066.JPGtiesňavka Bránka IMG_2559.JPGv Monkovej keď končí les
IMG_2562.JPGpohľad na Ždiar, niekde v pozadí aj Tri koruny IMG_2594.JPGkamzík v akcii IMG_2599.JPGjeden svišť stráži.... IMG_2602.JPG... a druhý sa vyhrieva na slniečku IMG_2616.JPGv Širokom sedle IMG_2621.JPGje široký výhľad
IMG_2638.JPGpo posilnení odchádzame IMG_2647.JPGna hranici Mordoru v Kopskom sedle IMG_2665.JPGpod chatou Plesnivec IMG_2670.JPGstretnutie pri chate P1380072.JPGmiesto štartu výstuzpu na Jahňací-chata pri Zelenom plese P1380079.JPGstrmý chodník aj s potokom
P1380082.JPGcestička okolo morénovej dolinky P1380090.JPGna druhú stranu hrebeňa P1380101.JPGpohľady na Belanky P1380104.JPGpo hrebeni P1380095.JPGchvíľa odpočinku IMG_2698.JPGkonečne na vrchole
IMG_2700.JPGkofolka na chate

Popis akcie: 

Náš pokus o dobytie dlhých severných dolín Tatier nezačína práve najlepšie. Máme odísť v stredu a ešte nad ránom leje ako z krhly a to isté robí aj v stredu ráno. Nakoniec vyrážame do Ždiaru okolo obeda s tým, že sa po ceste niekde zastavíme, ak sa konečne vyprší.

Prechádzame cez tunel Branisko a za tunelom neprší, dokonca vidieť aj modrú na nebi. Tak teda odbočujeme do Hodkoviec. Vychutnáme si kaštieľny park a potom ešte s Jergušom vybehneme okolo skalky a obory s jeleňmi na Dreveník. Máme asi hodinku času, tak to len tak narýchlo prebehneme. Trvá nám to všetko necelé 3 hodiy a za ten čas dvakrát prší. 

V Ždiari nás teta ubytuje - v tej takej takmer pivnici. Nám pôvodne rezervovaný apartmán v podkroví má už asi pre niekoho iného, tak sa musíme uspokojiť aj s týmto. Je tu temer čisto, celkom teplo a okrem rýchlovarnej konvice je v kuchyni temer všetko, čo potrebujeme.

V štvrtok nás čaká návšteva Prezidentského poľovníckeho zámočku. Po malom kufrovaní až do Lysej Poľany ho nachádzame. Prehliadka je celkom zaujímvá, ako vždy, keď o veciach rozpráva človek znalý, ktorý tu pracuje 30 rokov. Potom ešte navštívime kostolík vo Veľkej Javorine, ktorý dal postaviť tiež gróf Hohenlohe - luterán pre katolíkov....ekuména v praxi

Konečne sa počasie umúdruje a ťažké sivé mraky sa  trhajú, Vydávame sa teda po modrej do Meďodolov. Milanko a Evka ostávajú pri Geologickej expozícii Tatier študovať mapy a vzorky kameňov, ale najmä vyhrievať sa na slniečku, ktoré začína poriadne pripekať. Makovica s Jergušom vybehnú aspoň kúsok po modrej do tiesňavky Bránka.  

V piatok máme na pláne Javorovú dolinu a Sedielko, ale ranná predpoveď nás núti zmeniť plány a vybrať si kratšiu túru. Preto o 7-mej vycupitáme rovno z domu pešo do Monkovej doliny. Sme v doline celkom prví, teda máme nádej, že uvidíme zvery.  Jeden český párik nechávame ďaleko za sebou. Dolina už nie je taká pekná ako v júni, väčšina kvetov už odkvitla, ale po dažďoch je tu aspoň troška viac vody. Keď vychádzame z lesa na lúky, zazrieme prvé kamzíky. Ako stúpame, je ich stále viac. Naši českí prenasledovatelia sa objavujú na okraji lúk a zvesela hulákajú. Už sa zdá, že zverina sa rozbehne do úkrytov, keď vtom chalan zakričí - Hele, kamzík...a zrazu si obaja uvedomia, že majú sklapnúť. A vtedy sme ich zbadali - vypasené svište. Jeden sedí na kameni a stráži a 2 sa pasú. Po pár minpútach sa na oblohe objaví silueta letiaceho dravca a dolinou sa ozve výstražný hvizd, až sa to ozýva. Lúka sa začne hýbať Objavuje sa asi 5-6 bežiach tlsťošikov, ktoré sa bežia skryť. Jerguš je ale šikovný a všetkých dokázal zachytiť na fotky. V Širokom sedle nás čaká ďalší pózujúci kamzík a prekrásny výhľad na Belanky. Smerom na Kopské sedlo visi ťažká sivá hmla. Makovica hovorí - aha, ako cesta do Mordoru. Chvíľku na to chalan hovorí kamoške - a ješte mi udělej fotku s tím Mordorem....

Mordor sa našťastie rozplýva a kým prídeme do Kopského sedla, je celkom príjemne aj tu. Schádzame  k Bielemu plesu a už je vidieť aj na Lomničák a ostatné štíty. Ešte hodinka cesty a sme na chate Plesnivec. Už sa tešíme na výbornú cesnačku. Milanko s Evkou tiež práve dorazili. Dávame si cesnačku a kofolu, ale nie je to tá výborná polievka, akú sme tu jedli posledne. Ale je teplá a zasýti. Spoločne scupitáme dolu k autu a vraciame sa do Ždiaru.

Večer máme slávnostnú večeru v Makovicinej réžii, veď bude mať narodeniny. Evka sa postará o dezert v podobe pudingu s ovocím a všetci už len fučíme, ani pohnúť sa nám nechce.

Sobota ráno prináša nebo ako vyzametané. O 7-mej už stepujeme na zastávke, ale poľský autobus len prefrčí okolo, je plný, nikoho už neberie. Tak musíme čakať do 7.30 na slovenský spoj. Na Bielej vode je parkovisko plné a dolina tiež. Našťastie väčšina ľudí končí na chate pri Zelenom plese alebo pokračuje niektorým smerom po červenej. My sa držíme pekne celý deň na žltej a na Jahňaci sa vydávame v našom čase len my dvaja. Stúpanie začína  pekne zostra - najprv strmo ako po schodoch, potom po skalkách ako po rebríku, ďalej ako po rebríku pod odkvapom... Našťastie sa chodník čoskoro umúdruje. Vychádzame nad morénu a dolinku s malými plieskami obchádzame široký oblúkom po jej okraji. Odtiaľto už vidíme, kadiaľ polezieme a aj kam polezieme - 400 výškových metrov nad nami na vrchole sedia malé pestré bodky - naši šťastnejší kolegovia.

Prekonávame úsek reťazí, našťastie tu ie je tak veľa ľudí a dokážeme sa na diaľku dohodnúť a dať si prednosť. Myslíme, že to najhoršie už máme za sebou, ale prechodom na druhú stranu hrebeňa to začína byť veselé. Prekonávame 3 výrazé rebrá, každé len cez úzku štrbinu vždy strmo nahor a hneď nadol. Dve české babenky sa zasekli v suťoviskum keď sa chceli za kamarátmi vybrať skratkou rovno nahor. Našťastie sa dostatočne včas rozumne vracajú na chodník. Ešte pár výšvihov a sme hore, dali sme to o polhodinu skôr. Fotíme, užívame si výhľady - v Poľsku a Belankách je opäť krásne a okolo Lomničáku sa prevaľujú ťažké sivé mraky. Sledujeme hrebeň a Jerguš objavuje v ňom skalné okno. Dokonca ho máme aj na fotke, teraz už len zistiť, ktorému kopcu patrí.

Vyberáme sa na cestu späť. Dolu to ide ľahko a už sa tešíme na polievku na chate. Ešte zakývame kamzíkom a sme dolu. Je tu ľudí ako na jarmoku, kontrolu tu majú aj preteky ultrabežcov Tatranská šelma. Šór na jedlo končí až vonku pod schodami, tak sa teda rozhodujeme, že vyjeme batohy, dáme kofolu a ideme dolu. Dokonca si aj nájdeme miesto za chatou pri stole s krásnym výhľadom na vodopády. 

Cestou dolu hráme myslím si zviera, ale nudí nás to, tak Jerguš vymyslí "myslím si geografický pojem" - je to dokonalé, úplne perfektné a  zdokonaľujeme to ešte dvoma kategóriami - prírodný alebo človekom vytvorený. Hráme až na zastávku a aj cestou v autobuse. Doma nás čaká skvelá večera a ďalšie koláčiky...no, z takejto turistiky by sme asi aj pribrali.

Nedeľa hlási zhoršenie počasia, tak nás čaká už len upratovanie, odovzdanie bývania a cesta domov. Takže misia splnená napolovicu - Sedielko a javorová dolina ostali nepokorené.