kategórie:
Názov: Suchá Belá-Kláštorisko-Prielom
Dňa: 09.05.2009
Účastníci: Makovica, Peťa, Danka, Jarik, Nika, Ľubko, Kamil
Hostia:

P1010104.JPGhor sa k Misovému P1010105.JPGmisa č. 1 P1010107.JPGk mostíkom nad Misovým P1010122.JPGroklina Misového vodopádu P1010134.JPGnaše maličkosti P1010139.JPGokienko pred Okienkovým
P1010142.JPGroklina pred Okienkovým P1010146.JPGrebrík k okienku P1010148.JPGa Kamil v okienku P1010154.JPGhorné vodopády v závere tiesňavy

Popis akcie: 

Tak sme sa teda zdvojili-rozdvojili - časť prišla vlakom a časť autom, ale všetci sme sa stretli a vyrazili z Podleska. Mysleli sme, že je skoro ráno, že je skoro na jar, ale aj tak bolo v tiesňave husto, dokonca sme aj v šóre stáli.

Vody spústa, kvetov ešte viac a dobrodružstvachtivých ľudkov hádam najviac. Ale sme si to užili. Najprv nás odrali na parkovisku o oparkovné, potom o poplatok do raja a potom sme už krížom cez lúku vcupitali po zelenej do Suchej - teda na jar vlastne do Mokrej Belej. Najprv po brehu potoka, potom po potoku, v netrpezlivom očakávamí sa ponáhľame hore tiesňavou. Rebrík okolo Misového vodopádu je po ľavej strane, akoby visdel prilepený na skale. Samozrejme už neviemkoľkýkrát Makovicino školenie, že na jednom kuse reťaze medzi dvoma očkami môže byž len 1 človek, aby sme sa navzájom nezhodili, že raťaz má držať nás a nie my reťaz.... stále to isté, ale pravda je, že ešte nikdy sa nám nič zlého nestalo, takže asi to má zmysel.

V Rokline Misového vodopádu je krásne, ale nedá sa na mostíkoch a rebríkoch veľmi zastavovať, opretože dav zozadu nás tlačí....lepšie tu býva v zime, to je menej ľudí.

V okienku v Rokline, kde sa stráca nebo nad hlavou, si ale nájdeme čas a miesto na pár fotiek.  Makovica ide Okienkovým vodopádom ako prvá a robí nám pár pekných fotiek ako prechádzame skalným okienkom.

Za Okienkovým vodopádom je ešte pár rebríkov a stúpačie, nejaké vodopádiky, ale a to, čo máme za sebou, to nemá. Pod klenbou rozvíjajúceho sa lesa vybiehame na cestu, pripájame sa  k žltej,. Prístrešok aj okolitá lúka je obsadená, tak pokračujeme ďalej na Kláštorisko. Slnko krásne hreje, tak vylihujeme a koštujeme koláčik od Niky koláčikovej - je mňam, veď preto aj má takú prezývku, že dobre pečie.

Pôvodne sme sa chceli vrátiť po zelenej-žltej-červenej, ale nakoniec nás zlákal Prielom Hornádu - tročku náročné, ale dalo sa. Zbiehame okolo Kláštorskej a po modrej pokračujeme smer Hrdlo Hornádu. Kto by nevyužil taký krásny deň.

Pekný okruh zaklincujeme  zmrzlinou aj s keksíkom na Podlesku....