Názov: | Sľubica |
Dňa: | 21.01.2017 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Laco, Jerguš, Janni, Dušan, Ľubo, Ľudka |
Hostia: |
Prekvapenie č. 1 - pri vlaku nás nečaká autobus, a tak pešikujeme do hostinca, ani to nie je tak ďaleko. Rýchla prezentácia a už aj sedíme v autobuse. Ten sa plní a plní a uzž chce odísť, len Makovica vyjadnáva so šoférom, že ešte 3 nám chýbajú. Nakoniec aj autičkári dobiehajú a vyrážame.
Spoložná fotka na Vhvalabohu a nasleduje prvý šmykľavica smerom nahor. Pod smhom sú ľadové polia, takže dávame pekelný pozor. Snehu je ale najviac za posledné roky. Je tu výrazne teplejšie ako v Richnave, takže vetrovky aj mikiny putujú do batoha. Krátka pauzička pri vojenskej veži. Vidieť aj Spišský hrad, ale pomaličky sa stráca v hmle. Sľubované jasno sa nekoná a hmla sa drží tesne v našej výške.
Na Rajtopiky sa dostávamebez ujmy, pekne zvládame vyšmýkaný chodník po skalách, veď pred nami už prešli temer 2 autobusy turistov. Okolo vyšmýkaného chodníka je ale dosť vysoký sneh, takže máme kam uniknúť, keď nás podrážky na vibramkých zradia. Vybiehame samzrejme aj na skalu pri okne... odkiaľ je vždy krásna vyhliadka - žiaľ, dnes je všade hlavne hmla. Na chvíľočku ale zazrieme hrad a potom aj Dreveník a na lúkach pasúce sa bodky - srnky.
Povinná fotka v okne a pokračujeme v svižnom tempe. V sedle Humence je husto, ale nemáme potrebu odpočívať s ostatnými, tak sa hneď poberáme ďalej. Stúpame a stúpame, hmla všade naokolo, biely sneh žiari ako oslepovák, stromy sú v zajatí inovate a pri príchode na vrchol Sľubice sa nám dokonca objavuje slnko za závojom posledných chochvalcov hmly.
Kopro s Peťou vyvárajú, najrv vifonku, potom ohrievajú Makovici kávu a varia ďalšiu pre Janni. Čakáme na )Luba s Ľudkou, ale nevieme sa ich dočkať. Začína nám byť poriadne kosno, a tak sa Peťa po telefňone dozvedá, že sa neponáhľajú a chcú ísť až ďalším vlakom. Balíme kuchy)nu a padák zo Sľubice berieme útokom - teda behom nadol. jazdou na dolámaných klzákoch a opäť behom. Povinná zastávka na chlebe s cibuľou, dnes je tu navyše aj včelár s medom, medovinou a špecialitkou pre ženy - žihadlom - je to zmes medu, citrónu, ešte čohosi a samozrejme alkoholu - je to dobré......
Na lúke šte zasnežíme a potom už len nekonečné pešikovanie lesnou cestou, lúkami, ďalší padák v šmykľavom borovicovom lese a sme dolu.
V reštaurácii sa nám uvoľňuje úžasný okrúhly stôl, tak spoločne klobásujeme, čajujeme, obzeráme pekné odznaky a čas do odchodu vlaku sa kráti. Vagón je plný košických turistov, tak si vymieňame zážitky a cesta rýchlo ubieha.
Vďaka za krásny deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3831x