Názov: | Skalka a Zámčisko namiesto Rozlomitov |
Dňa: | 18.03.2017 |
Účastníci: | Makovica, Ľubo, Ľudka, Alena |
Hostia: |
Ráno prší, len sa leje, mapa Slovenska na radare SHMU je zeleno-žltá ako plesnivý chleba od Bratislavy až po Košice. Ujo v predpovedi tvrdí, vraj na Donovaloch sneží a bude to tak celý deň. Makovica odvoláva prihlásených, ale ako správna teta vedúca ide na stanicu, veď čo keby niekto prišiel bez ohlásenia.... a aj prišli, hneď traja.
Nikomu sa nechce ísť domov, tak teda operatívne meníme plán a z pochodovania po lúkach a šmykľavých skalách si vyberáme akú-takú istotu. Najmä keď na Skalke okrem Makovice ešte nikto nebol, je to jasné - ideme objavovať.
V Kysaku mierne, ale vytrvalo drobne prší. Nahadzujeme návleky a pršiplášte a cupitáme smer Obišovce. Za mostom odbočujeme na červenú a po mostíku ponad Svinku (neuveriteľné, aká čistá je dnes voda v tejto inokedy vždy káovohnedej riečke) sa dostávame do chatovej oblasti. Tesne pred odbočkou z červenej ešte fotíme scilu a obdivujeme chochlačku (4. a 5. kvietok tejto jari na našich túrach). Nachádzame aj v poradí 6. - trošku prekvapujúce, že tak skoro - veterník žltuškovitý. Po blatku-blatíčku vylezieme až pod Skalku. Ešte pár desiatok metrov šplhania pomedzi skaly po vlhkých listoch a sme hore. Zo Skalky vidieť dolu do doliny, ale vzdialenejšie kopce, hlavne smerom na Bokšov, sú v hustej hmle, takže sme si asi dnes vybrali dobre. Medzičasom prestalo pršať a miestami sa obloha prejasňuje akoby sa slnko skrývalo len za tenkými mrakmi.
Do Obišoviec sa vraciame po zelenej. Skontrolujeme našu obľúbenú hlavu draka s kameňom zarasteným do koreňa namiesto oka a už sme aj dolu v dedine. Ľubo chce silou mocou ísť skratkou, ale pri pohľade do mapy sa dá presvedčiť, že brodiť v tomto počasí Svinku by asi nebolo príjemné.
Popod most sa dostávame na vynovenú asfaltku (veď je to obchádzka Ružínskeho mosta a o chvíľku odbočujeme strmo nahor podľa zaujímavej značky, čo by mala byť miestnou značkou, ale je to len našikmo nakreslená pásová modrá. Vychádzame hore k novému prístrešku. Makovica to tu nepoznáva. Za 2 roky, čo tu nebola, magické miesto s náznakmi múrov zarastenými do koreňov stromov zmizlo a je tu - síce stavenisko, ale z neho sú nádherne vypreparované múry hrádku, dobudovaná časť veže a cez priekopu vedie nový drevený most. Makovica je smutná a sklamaná, ale nakoniec akceptuje zmenu miesta a vyhlási - nad základ veže treba postaviť rozhľadňu a bude to dokonalé.....
Posedíme, najeme sa, kuk na hodinky, kuk do mapy a rozhodujeme, že o 14.00 stíhame vlak v Ličartovciach, veď je to len kilometrík. Nakoniec si trochu nadbehneme, lebo obchádzame poorané pole. Vyplašíme osamelú srnku, Ľubo zbadá jej nadskakujúci biely zadok, ako uteká po rozbahnenom poli.
Na stanici sme o 15 minút skor. Stíhame ešte odfotiť Čerešenku na obzore. Je príliš hmlisto, fotka sa nedarí, ale silueta je nezameniteľná. Vláčik prichádza, nasadáme a celkom suchí sa vraciame domov - páni meteorológovia, vďaka, že ste zas predpovedali celodenný dážď, víchor a sneh, mýľte sa takto častejšie.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3444x