kategórie:
Názov: Šikľavá skala a Šarkanova diera
Dňa: 13.11.2010
Účastníci: Makovica, Zuzka, Kopro, Veronika, Lacko, Kika, Eskimo
Hostia:

P1100868.JPGštartujeme v Olcnave P1100872.JPGkameňolom - hmm prvý kufor P1100878.JPGvodopád na dohľad P1100882.JPGa tu je v plnej kráse P1100885.JPGkonfrontácia GPS vs. mapa P1100893.JPGodpočinok pri chate Dievka
P1100895.JPGkrásne lúky P1100901.JPGtu máme odbočiť P1100908.JPGkam to čumíte.... P1100907.JPGno predsa sem..... P1100909.JPG....a sem P1100913.JPGinfo tabuľa pri jaskyni
P1100917.JPGa sme vnútri P1100918.JPGobdivujeme krasovú výzdobu a.... P1100922.JPG...spiace netopiere P1100937.JPGtadiaľto povedie naša cesta P1100941.JPGnadol P1100942.JPGokolo stromov
P1100945.JPGpopod stromy P1100949.JPGkrížom cez stromy P1100952.JPGcez potok P1100953.JPGpo mostíku P1100955.JPGa konečne po slušnej ceste P1100957.JPGčakáme na vlak v Olcnave

Popis akcie: 

Ráno je také, ako ho rosničky predpovedali - jasno a veľmi teplo. Dobrú náladu nám nepokazí ani otravný revízor v autobuse. Na stanici sa stretneme siedmi a veselo nasadáme do vlaku. V Margecanoch kývame Kamilovi, ktorý smutne stojí na nástupišti pri biku, keďže popoludní musí ísť do práce. 

V Olcnave sme jediní vystupujúci turisti. Hneď sa vydávame po zelenej, o chvíľu v kameňolome chytáme prvý kufor, ale našťastie hneď nachádzame správnu cestu. Ďalej je, zdá sa už všetko v poriadku, v pohode prichádzame až k vodopádu. Značkovanie a informačné tabule sú tu úplne perfektné. Ešte krátke porovnanie GPS a mapy, aby sme vedeli, že sme ozaj tam, kde sme (pozri foto) a už aj kráčame strmo nahor. Vyjdeme k poľovníckej chate Dievka a po krátkom oddychu pokračujeme nádhernými lúkami a cestou ako stvorenou na bicykel. Otvárajú sa nám výhľady na Sľubicu a o chvíľku aj na opačnú stranu, na panorámu Belanských a Vysokých Tatier. Prichádzeme k miestnej značke smer Šarkanova diera - odbočujeme strmo nahor, ale akosi sa strácame. Ešteže máme Kopra a jeho GPS....trošku poriadne naokolo, ale predsa sa dostávame k jaskyni.

Prezeráme si jaskynnú chodbu, Veronika ujúka, keď vidí na strope visiace netpiere, Eskimo skoro neúmyselne vraždí salamandru zalezenú pod skalami pri skalnej stene. Po podrobnej revízii ich nachádzame ešte asi 10. Sú smiešne, ako sa od chladu skoro nevedia hýbať.

Vonku pred jaskyňou usudzujeme, že naokolo už ten vlak nestihneme. Ešte je tu jedna možnosť, ale to chce odvahu, trpezlivosť a kúsok bláznovstva....tak sa teda po 4, či 5 rokoch vydávame opäť do Bielovodskej doliny. Vtedy to bolo tvrdé, lebo bola zima, sneh a už sa stmievalo. Dnes je to tvrdé, lebo tu bola povodeň a koryto sa úplne zmenilo a cesta na dolnom toku sa zmenila na riečisko a bývalé riečisko na mŕtve rameno. Navyše tu bol aj polom a na niektorých miestach sa stromy nachádzajú v 3-4 vrstvách nad sebou.

Tak sa teda najprv prepletáme pomedzi umierjúce stromy, z ktorých nám na hlavy padajú suché konáre, potom opatrne hľadáme prechody cez potok suchou nohou, obchádzame vyvrátených velikánov, traverzujeme ponad skaly priúzke miesta v koryte potoka. Ku koncu už neobchádzame navrstvené stromy, ale predierame sa krížom, skáčeme skoky plavmo ponad široké koryto potoka, kľudne šliapeme na kamene ponorené vo vode. Prichádzame k ohnisku, teda civilizácia je neďaleko. Potvrdzuje to aj pekný drevený mostík, ktorého šmykľavé priečky Veronika prekonáva s patričným zvukovým komentárom podobným ujúkaniu nevesty na svadbe. Nakoniec nás však ešte dolina prekvapuje asi 2-metrovým skokom, ktorý obchádzame po vysokom skalnom brale.

Ďalej to už je len o preskakovaní potoka a hľadaní zvyškov zaplavenej cesty. Keď konečne prichádzame na riadnu cestu, rapídne sa temto zrýchľuje, aby sme stihli vláčik. Ešte poloklus okolo cigánskej osady a už sme v Olcnave. Do ochodu vlaku nám ostáva ešte 10 minút. Sedíme na lavičke a dopíjame zásoby z termosiek, len Veronika opäť tancuje svoj obľúbený taneček - do vlaku naskočí ako prvá a hneď uteká do tej malej nevábnej miestnosti - vraj v lese sa jej to nepáči. Teta sprievodkyňa je z nás nešťastná, že si každý kupujeme vlastný lístok, prehrabuje sa v drobákoch, ale nakoniec každý dostane, čo mu patrí. V Košiciach Veronika opäť uteká, tentoraz na vlak domov.

Bolo to dnes dosť adrenalínové, aj náročné,ale zas sme si dokázali, že to zvládneme. Eskimo, čo Ty - dúfam, že na krtkov si nezanevrel.....  


Ďalšie fotky:
P1980299.JPG P1980303.JPG P1980305.JPG P1980306.JPG P1980308.JPG P1980314.JPG
P1980315.JPG P1980324.JPG P1980329.JPG P1980331.JPG P1980334.JPG P1980350.JPG
P1980360.JPG P1980369.JPG P1980371.JPG P1980377.JPG P1980379.JPG P1980380.JPG
P1980389.JPG P1980390.JPG P1980396.JPG P1980400.JPG P1980402.JPG P1980403.JPG
P1980406.JPG P1980407.JPG P1980411.JPG 131120101492.jpgRáno v kameňolome 131120101494.jpgPozostatky ČSSR 131120101497.jpgPosedenie pri chate Diavka
131120101498.jpgChata Diavka 131120101505.jpgLúky 131120101506.jpgPochod po lúkach 131120101513.jpgVýhľad na Spišskú Novú Ves 131120101519.jpgČierny mráčik 131120101521.jpgPosedenie pred jaskyňou
131120101522.jpgVchod do jaskyne - pozor na hlavy! 131120101527.jpgBuk pod jaskyňou
Obrázok používateľa kopro

cervena

Ja som prisiel nato kadial sla cervena... pri tom smerovniku sme nemali ist hore po traktorovej stope ale pokracovat dalej dolava a obyst ten kopcek a dostali by sme sa na tu cestu co bola pod jaskynou... teda vlastne to sme stali na tej ceste co isla pod jaskynu.

Vid obrazok: po zltej sme sli a cervena sla ako cervena ciara...POPIS BLUDENIA 

Obrázok používateľa EskiMO

pre Makovicu

Ahoj Makovica,
na krtkov som nezanevrel, ale dovolil by som si poopraviť spelling mojej prezývky z Eskymo na EskiMO Okrem toho som pridal k článku nejaké svoje fotky - spolu s Tvojími a Koprovými ich je 62, čo je už celkom slušný počet...