Názov: | Šikľavá skala a dominanty Spiša |
Dňa: | 12.02.2017 |
Účastníci: | Makovica, Peťo |
Hostia: |
Všetkých som v sobotu dokonale vyničila v jaskyni a na Šivci. Ani nikoho nevolám, či sa nepridá. Bráško ledva stúpa na podrotovanú nohu, tak ho tiež nechám na pokoji, nech si oddýchne. O 7.03 sa pohýnam z Košíc poloprázdnym vlakom. O 8.00 stojíme vo Vlachoch, čakáme, kým nás predbehne rýchlik a tu zvoní bráško, že kam ideme dnes.... rýchlo prepočítavam a dohadujeme sa, že ho počkám o 10-tej v Matejovciach.
Prebehnem sa na Šikľavú skalu. Nie je tu ani noha, tak sa poprechádzam ako v tichom chráme. Fotiť sa ešte nedá, je tu málo svetla a ani čakať vyše hodiny tu nemôžem, lebo je tu ako v chladničke. Kuk na hodinky - ešte dám skalný hríb. Hmm, dala by som, ale.... značka sa hrá so mnou na skrývačku, lúka je ako tankodrom, našťastie ešte zamrznutá, i keď už mäkne a tak skackám z jednej zamrznutej hrudy na druhú pomedzi zamrznuté oči mlák. Strácam značku a po zvieracom chodníku sa dostávam vysoko na skaly až k elektrickému stĺpu. Pekná fotka skál zhora a zliezam zmesou hliny, blata a ľadu konečne k značke. Kuk na hodinky, kuk na chodník, kuk na môj čistý outfit...chcem vyzerať ako karamelka vyváľaná v kakau? Keď sa tu na tom ľade vytnem, budem lepkavá, hnedá a do auta určite nenasadnem. Tak teda mávam na diaľku hríbu a vraciam sa do Matejoviec. O chvíľu prichádza Nissan, nasadám a ideme smerom k Šikľavej skale. Začína tu byť ako na Václaváku, ale aspoň pprvú štvrťhodinku v pohode a bez ľudí všade naokolo fotíme.Vraciame sa k autu. Vybiehame na Poráč, ale do dediny ani nedôjdeme. Na lúke s klasickým výhľadom na Tatry vidíme, že opar je priveľký a na vyhliadku sa neoplatí ísť.
Vraciame sa dolu a presúvame sa na Sivú Bradu. Gejzír buble jedna radosť. Slnko sa opiera celou silou a pri kostolíku objavujeme ďalší malilinký prameň. Vody nemá veľa, ale silným bublaním sa hrdo hlási o slovo. Pokračujeme k Spišskej Kapitule, hľadáme miesto, odkiaľ sa fotí kapitulský kostol s hradom - darí sa nám. Po výdatnom obede na salaši pokračujeme k hradu, vydávame sa cestou na Dreveník a z prvých skál fotíme hrad aj mená tých, čo ich vyšliapali do snehu - stlačili pritom trávu pod snehom a ich mená ostali otlačené aj na tráve po vytopení snehu.
Ešte odbočka do Harakoviec a Dúbravy, identifikácia lúky, z ktorej sa fotí hrad s Tatrami pri východe slnka a už môžeme ísť domov-dnešná objavná misia splnená....veľa sme toho pešky nenachodili, ale nafotili sme za pol karty.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3256x