| Názov: | Samhain - svetielka v lese |
| Dňa: | 31.10.2009 |
| Účastníci: | Makovica, Zuzka, Peťa, Kamil, Maťo Basti |
| Hostia: | Peťo Blavák, Borisko, Smokie |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Makovica vymyslela, my sme vykonali. O 12.00 sme nastúpili do zadných dverí 40-ky a už sme sa tak nevedeli dočkať voľnosti lesnej cestičky, že veľa nechýbalo a bol by nás vodič vykázal z busu. Ešte že na Jahodnú vedie taká zákrutová cesta a bus nemá kde zastať.
Na rázcestí na Jahodnej nás privítalo poriadne zubaté slniečko a les hýriaci všetkými farbami. Najfarebnejší na jeseň býva javor a toho rastie v týchto končinách dosť. Pomedzi to žltučká breza, tmavozelené borovice, hnedastý buk, zlatistý smrekovec - no proste celá paleta nádherných farieb. Na počudovanie ani nebolo veľké blato, taks me si pohodlne cupitali po lesnej cestičke. Na Nemcovej dolke nás šokovala zničená lúka. Naša krásna lúčka, kde sme stanovali, hrali kamióny, nafotili tie nohy, čo vidíte na spodnoňej lište našej stránky, len tak leňošili na slniečku, sme teraz našli obrovskú skládku dreva a rozryté blatisté prasačie rochnisko.
Znechutilo nás to, tak sme si napravili chuť Petinymi a Kamilovými čoko-cukríčkami a pokračovali ďalej. Naše očakávanie krásneho výhľadu na Tatry z hornej lúky sa pre opar nekonalo. Musel nám stačiť pohľad na Kojšovku. Na Vysokom vrchu nám predviedli Kamil a Borisko show pri zakladaní ohňa, ale na X-tý krát sa im to podarilo. Kamil bol fascinovaný Boriskovým kresadlom, ale na zapálenie ohňa radšej použil zápalky. Kým ostatní opekali, Makovica, Zuzka a Peťo vybehli na vrchol, či predsa len nezazrú Tatry - nezazreli, ale aspoň sa zohriali. Hore bolo krásne bezvetrie a slniečko hrialo. V sedle pri prístrešku poriadne prefukovalo,tak sme aj dobre mrzli. Zahasili sme teda oheň a pokračovali ďalej. Malá odbočka do jaskynky a už sa aj stmievalo. Pod Bielymi skalami Makovica ešte odbočila na Poniklecovú lúčku. Kochali sme sa pohľadom na hrebeň Volovským vrchov s Kojšovkou na pozadí tmaroružovej oblohy ožiarenej slnkom, čo pred chvíľkou zapadlo. Les a ponoril do totálnej tmy a my sme ešte nevedeli, čo nás čaká.
Ako sa na ľavej strane cesty objavil plot zoologickej záhrady, zmenila sa naša cesta na tankodrom, ktorý spôsobili ťažké autá pri ťažbe dreva - preč je pohodlný chodníček, preč je lyžiarska trasa a cyklotrasa. Na pár rokov máme o umývanie topánok postarané.
Na guľovacej lúčke sme vytiahli svoje svetielka. Makovica jediná ho mala urobené tak bezpečne, že ho mohla odniesť do lesa. Našli sme pri ňom krabicu ovocného koláča - mňam.
Peťo a Zuzka použili na svoje svetielka plechovky od piva - vraj ich vyrobili nožničkami od manikúry - no tie už asi veľa neodstrihnú. Ešte sme si trošku zatočili svetelné guličky a už nás aj zima ženie ďalej. Mesiac svieti ako neónová lampa, hviezdy sa len tak trbliecu v chladnom vzduchu, veď je okolo nuly a naše zuby pomaly začínajú cvakať.
Už len krátka zastávka na hojdačkách na Hrešnej, vyhliadka na vysvietené dediny v Prešovskej kotline a bežíme ďalej. Zle sme si to vyrátali a v Kavečanoxch čakáme na autobus skoro 20 minút -ale tam našťastie už nefúka ten ľadový severák ako na hrebeni.
Skrátka, prišla zima, treba sa poriadne obliekať.
- Pridať nový komentár
- prečítané 776x





