Názov: | Rozlúčka s Tatrami - Téryho chata |
Dňa: | 29.10.2016 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro |
Hostia: | GaBo |
Tak nás teda bolo poskromne a využili sme ponuku Koprovcov na odvoz autom. Trasu vymyslela v prvej polovici Makovica a v druhej polovici to bolo celkom...spontánne.
O 6.15 sa nalo)duje Makovica, o 6.20 GaBo a pred 8.00 parkujeme v Tatranskej Lesnej. Nastupujeme na žltú značku, ktorú okrem Makovice ešte nepoznáme. Pohodlne stúpame proti prúdu Studeného potoka a dostávame sa do objatia invázie bratov zo Západu - v ČR mali včera sviatok, tak sa polovica Č eska presunula do Tatier....my Slováci sme v tuhej menšine a asi fakt netušíme, čo v Tatrách máme.
Je hmlisto, začína jemne pršať, ale aj tak sa zastavujeme na peknom odpočívadle pod Dlhým vodopádom. Makovica nadľšuje domáce musli tyčinky, Koprovci babkine rožky a GaBo pučí nátierku s chlebom. Nad kopcami sa objavuje krásna dúha. Posilnení pokračujeme okolo všetkých vodopádov a k Obrovskéu vodopádu. Tu už prestáva pršať.
Na Zamkovského počujeme búrlivý hzňukot. Zdá sa nám, že je to ten vietor, o ktorom tvrdí GaBo, že úred ním varvali meteorológovia. Kopro sa začímňna tešiť, že konečne bude vzrúšo, a tak je náš cieľ jasný - veď na Terynku je to len 4:45. Nakoniec zisťujeme, že to nebol vietor, ale voda unikajúca z potrubia. Nad hranicou lesa začína snežiť - vlastne sú to takém ľadové guľôčky, ale čoskoro ustávajú. Nahrádza ich svieži vetrík a snehové polia, ktoré sa pod )Uôtou vežou menia na súvislú pokrývku skál. Našťastie sú od presvitajúceho slnka mäkké a teda sa nešmýka. Nad hranou skaly už tesne pod chatou sa do nás oprie ten Koprov túžobne očakávaný vetríček. Statočne bojujeme, na platniach nás skoro odveje, ale nakonies dosahujeme bezpečie chaty. Je tu plno - ČR/SR = cca 80/20 - sme v prudkej menšine. A tomu navyše ešte začínajú prichádzať naši južní susedia. Cesnačka je výborná, toalety s vybitým oknom prudko prirodzene vetrané, nahadzujeme teplé suchí oblečenie a hor sa dolu. Slnko medzitým zašlo za kopec a snehová brečke úspešne tuhne na tvrdý ľad. Našťastie to dávame bez ujmy. Peťa neustojí malý šmyk až pod hranicou snehu a má na ručičke bibinko až do krvi. Makovica predvádza niekoľko letov, poskokov, ale našťastie bez pádu.
Nad Rainerkou sa lúčine - Makovica a GaBo idú do Smokovca na električku a Koprovci späť k autu a ďalej na ubytovanie, lebo si Tatry budú užívať ešte aj zajtra a pozajtra - áááko im je dobre.
Rozlúčka bola taká ako mala byť, niekto tam hore nás opäť mal tak trošku rád.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4233x