kategórie:
Názov: Rozlúčka s Tatrami - Téryho chata
Dňa: 29.10.2016
Účastníci: Makovica, Peťa, Kopro
Hostia: GaBo

P1270461.JPGdúha bnad Tatrami P1270465.JPGa prší P1270472.JPGDolný vodopád P1270483.JPGfotíme na všetky strany P1270484.JPGaspoň 1 kolektívna P1270488.JPGObrovský vodopád
P1270491.JPGzapršaný chodník P1270494.JPGa bude aj zasnežený P1270501.JPGa už sa vyjasňuje P1270508.JPGprvý sneh P1270511.JPGpod skalou P1270520.JPGa pod chatou
P1270523.JPG P1270528.JPGodchádzame - poriadne zosilnel P1270529.JPGPeťa drž sa, bo ťa odveje... P1270532.JPGodchádzame nadol P1270536.JPGahoj chata P1270542.JPGmodrá obloha
P1270545.JPGa Tatry v plnej kráse P1270547.JPGaj s Makovicou P1270550.JPGaj s ostatnými

Popis akcie: 

Tak nás teda bolo poskromne a využili sme ponuku Koprovcov na odvoz autom. Trasu vymyslela v prvej polovici Makovica a v druhej polovici to bolo celkom...spontánne.

O 6.15 sa nalo)duje Makovica, o 6.20 GaBo a pred 8.00 parkujeme v Tatranskej Lesnej. Nastupujeme na žltú značku, ktorú okrem Makovice ešte nepoznáme. Pohodlne stúpame proti prúdu Studeného potoka a dostávame sa do objatia invázie bratov zo Západu - v ČR mali včera sviatok, tak sa polovica Č eska presunula do Tatier....my Slováci sme v tuhej menšine a asi fakt netušíme, čo v Tatrách máme.

Je hmlisto, začína jemne pršať, ale aj tak sa zastavujeme na peknom odpočívadle pod Dlhým vodopádom. Makovica nadľšuje domáce musli tyčinky, Koprovci babkine rožky a GaBo pučí nátierku s chlebom. Nad kopcami sa objavuje krásna dúha. Posilnení pokračujeme okolo všetkých vodopádov a k Obrovskéu vodopádu. Tu už prestáva pršať.

Na Zamkovského počujeme búrlivý hzňukot. Zdá sa nám, že je to ten vietor, o ktorom tvrdí GaBo, že úred ním varvali meteorológovia. Kopro sa začímňna tešiť, že konečne bude vzrúšo, a tak je náš cieľ jasný - veď na Terynku je to len 4:45. Nakoniec zisťujeme, že to nebol vietor, ale voda unikajúca z potrubia. Nad hranicou lesa začína snežiť - vlastne sú to takém ľadové guľôčky, ale čoskoro ustávajú. Nahrádza ich svieži vetrík a snehové polia, ktoré sa pod )Uôtou vežou menia na súvislú pokrývku skál. Našťastie sú od presvitajúceho slnka mäkké a teda sa nešmýka. Nad hranou skaly už tesne pod chatou sa do nás oprie ten Koprov túžobne očakávaný vetríček. Statočne bojujeme, na platniach nás skoro odveje, ale nakonies dosahujeme bezpečie chaty. Je tu plno - ČR/SR = cca 80/20 - sme v prudkej menšine. A tomu navyše ešte začínajú prichádzať naši južní susedia. Cesnačka je výborná, toalety s vybitým oknom prudko prirodzene vetrané, nahadzujeme teplé suchí oblečenie a hor sa dolu. Slnko medzitým zašlo za kopec a snehová brečke úspešne tuhne na tvrdý ľad. Našťastie to dávame bez ujmy. Peťa neustojí malý šmyk až pod hranicou snehu a má na ručičke bibinko až do krvi. Makovica predvádza niekoľko letov, poskokov, ale našťastie bez pádu.

Nad Rainerkou sa lúčine - Makovica a GaBo idú do Smokovca na električku a Koprovci späť k autu a ďalej na ubytovanie, lebo si Tatry budú užívať ešte aj zajtra a pozajtra - áááko im je dobre.

Rozlúčka bola taká ako mala byť, niekto tam hore nás opäť mal tak trošku rád.