Vložil(a) makovica, 10 Apríl, 2009 - 20:08
kategórie:
| Názov: |
Rozkvitnutý Zádiel |
| Dňa: |
09.04.2009 |
| Účastníci: |
Zuzka, Gu100, Janko, Kopro, Danka, Maťo + Ria a nakoniec a Makovica |
| Hostia: |
|
vystupujeme v Turni |
rýchla rota čaká na tých idúcich bežným tempom |
prvosienky |
obliehame hradby |
všetci sú blázni, len ja som lietadlo |
konečne na Slovensku, konečne na kopcoch |
hlaváčiky v plnom kvete |
Ria, nesomruj!!! |
a poniklec už pomaly odkvitá |
relax a výhľad na okraji brál |
Gusto!!! Nepi to!!!! |
sladké spojenie |
bystrina v doline |
Makovica poslušne čaká, kým prestane pršať |
posledný pohľad späť na dolinu |
Popis akcie: Ozaj rozkvitnutá túra, plná poniklecov, hlaváčikov, prvosienok, veterníc, slnka,. vyhrievajúcich sa vzácnych zelených jašteríc a už menej vzácnych a menej kultivovaných lovcov, ktorých Gu100 so Zuzkou čiastočne umravňovali, ale ako sme zistili popoludní na stanici, veľmi neumravnili.
Makovica žiaľ mala dopoludnia pracovné povinnosti, tak za nami dobehla vlakomaj s bikom. Bola ale príliš pomala, alebo my sme boli príliš rýchli? Skrátka stretli sme sa presne v ústí tiesňavy. Bola z toho taká smutná, že nám zbehla na biku kúpiť kofolu, usadila nás na lavičku a vybehla na bicykli aspoň po homoľu a späť. Keď sa vracala, priniesla nám so sebou aj dážď -teda takú správnu letnú búrku. Zbehli sme do blízkej autobusovej zastávky a prečkali najväčší dážď. Samozvaný meteorológ Janko po chvíli oznámil, že už neprší a môžeme ísť ďalej. No - nepršalo akurát po posledný dom dediny a potom to už bol len boj o rýchlostný rekord, kto sa menej zmoknutý dostane pod cestný most. O chvíľku našťastie už zasa svietilo slnko. V plechovej staničnej búdke sme si porozkladali veci a o chvíľku už sme boli suchí. Po šarádach prijachal vláčik, teda sprievodkyňa si nás pamätala od rána. Janko a Maťo si kúpili lístok len na predmestie, len zabudli, že to treba aj vstať a otvoriť si dvere. Kým sa spämätali, vlak už sa hýbal, tak sa z nich nechtiac stali čierni pasažieri.
|