Názov: | Rajom cez Piecky, Klauzy a Tomašák |
Dňa: | 23.07.2016 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš, Laco, Eskimo |
Hostia: |
Ráno nasadáme dvaja, v Kysaku sa pripája Jerguš a vo Vydrníku na stanici zaznie jedno veľké HU od Eskima. Potešil nás a hneď aktívne prispel k našej dobrej nálade a tvorbe trasy. Nasadáme do busu a pohodlne prekonávame asfaltku až na Pílu.
Makovica si nenechá vyhovoriť pôvodne zamýšľané Piecky ani argumentami, že z Sokoli bude menej ľudí. Našťastie pre ňu, aj táto tiesňava je temer ľudoprázdna. Za celý čas nás predbehlo 6 ľudí a my sme rpedbehli štvorčlennú rodinku z Poľska, ktorá evidentne čakala pod prvým rebríkom, aby sa dozvedeli, ako cezeň prechádzajú ozajstní turisti. Eskimo sa vytešuje z množstva vody a spomína, že naposledy tu bolo len zopár kvapiek. Makovica a Jerguš testujú nové vibramy, takže si na vodu veľký pozor nedávajú. Neustále prechádzame hlbokým potokom - po drevách, po skalách, sem-tam aj po vode ako takej. Makovica testuje vibramy a pri nečakanom šmyku na mokrej skale parádne obíja ľavé koleno - do popoludnia je celé modré - proste má módny make-up.
V celej tiesňave sú len 2 veľké vodopády so skutočnými kovovými rebríkmi -Veľký (tak sa volá) a Kaskády. Na Kaskádach dostávame poriadnu sprchu, keď sa voda už nedokáže zmestiť do koryta. Zato drevených rebríkov v rôznom stupni naklonenia je v tiesňave dostatok. Laco má talent na nachádzanie všetkých previsov, dier, jaskýň a jaskyniek. Jerguš zasa nachádza skalné okno v svahu vysoko nad tiesňavou. Skrátka - deň objavov končí tým, že v celej tiesňave odrazu cítime cigarety. Nepochopiteľné sa stáva zrejmým, keď za skalou tiesňava končí a tam odpočíva skupinka, v ktorej dvaja tatkovia statočne bafkajú. Tiesňava naťahuje do seba vzduch aj s dymom aj na vzdialenosť 50 m.
Pardon, deň objavov nekončí. Objavujeme novú zelenú skratku na Malú Poľanu, objavujeme, že výhľad od povestnej borovice na Havraniu skalu je stále prekrásny, že na Biskupských chyžkách je stará chyžka a pri nej aj nová a maliny nad Klauzami už dozrievajú a sú sladké ako med. Na Klauzách krátka pauza, konštatovanie že je to síce betón, ale opravili hrádzu pekne. Máme kopu času, keďže značky sú pre výletníkov a my zdatní turisti ich dávame podstatne rýchlejšie. Zbehneme pod Tomašák a radšej vybehneme hore, aby sme nemuseli asfaltovať do Smižian. Pod Tomašákom sa od rodinky s vnúčatami dozvieme, že z Tomašáku predsa Tatry nikdy vidieť nebolo. Tak teda utekáme hore, či naozaj Tatry zmizli - ale nie, sú tam a dokonca ich aj viedieť takmer v lnej kráse.
Stíhame ešte kofolku v Tomášovciach a meškanie vlaku si "užívame" na kamenných schodoch, ktoré vedú "nikam", Tu Jerguš zisťuje, že novučičké 100-eurové vibramy s hrdou žltou značkou vibram na podrážke, sa rozhodli zdochnúť po prvej 6-hodinovej túre. Vibram asi nepovažuje zvršok za dostatočne hodný svojej kvality a odchádza - po celej dĺžke podrážky. Vivat talianska kvalita!
Bol to krásny deň plný pohody a krásy prírody. Raj nás pozitívne prekvapil (zrejme vďaka voľbe trasy) aj malým množstvom návštevníkov.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4486x