kategórie:
Názov: Turňa-Háj - plníme 100 jarných kilometrov
Dňa: 12.03.2022
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Nika, Lenka, Rado, Riško, Lenka, Peťko, Lukáš
Hostia: Radovi kamoši z radov dospelých pohoďákov

P1232520.JPG P1232585.JPG

Popis akcie: 

Na parkovisku pod hradom Rado priváža plné auto malých krtkov - Riško, Lukáš, Lenka, Peťko - sú takí rozveselení, že Lukáš - ten večný zábudlivec -  si nechá v aute ruksak - veď načo by mu na túre bol...a príde na to až pod hradom. Pekne sa nám to začína.

Koprovci sú tu skôr, tak aj prví vyrážajú. Dobiehame ich čoskoro - Nika už obdivuje prvé fialky a rada by ich natrhala mamke. Presvedčíme ju ale, že lepšie im je tam, kde rastú a že cestou späť sa na ne ešte raz pozrieme.

Všetci muži aj chlapci si berú vedierka s pieskom, veď obnovovateľom hradu treba pomôcť. Náš pelotón sa rozpadáva, väčšie deti sa držia dospelákov a Makovica sprevádza Koprovcov. Nika sa chytá lana so slučkou a pekne cupitá za mamkou a Makovicou. Hore pri altánku dostane ako odmenu za prinesené vedrá piesku aj sladký cukrík.

Lenka ide z nosiča von a nádvorie hradu poznáva po vlastných, a poznáva ozaj dôsledne, dokonca aj kolenačky triedi stebielka rašiacej trávy. Peťko - klasicky už je niekde v okne na hradnom múre, takže hromovým hlasom mu je oznámené, že nech sa páči nadol medzi ostatných obyčajných ľudí. 

Makovica vytiahne šlingy a pokúša sa predviesť deckám plochú spojku, ale akosi im to nejde, kým to Riškovi "nesvitne" a potom viaže už  jeden za druhým.

Ešte si ukážeme, že tieň na poludnie smeruje presne na juh. Je skoro 12 hodín, teda dôkaz je jasný, buzola sa nemýli, je to skoro presne.

Pri odchode z hradu ešte spoločná fotka na múre nádvoria - naša oddielová klasika a môžeme pokračovať. Schádzame smerom k Háju po žltej značke. Malá Lenka, pohodlne uvelebená v nosiči, sa rozhodla, že prieskum hradu bol unavujúci a slastne odfukuje tatovi na chrbte. Tesne za odbočkou modrej Makovica schádza medzi stromy - tu by už mali byť stovky snežienok. Zatiaľ ale vidíme len napadané minuloročné lístie. Lukáš sa pridáva k hľadaniu a o chvíľu už obaja nadšenie volajú, že áno, už tu niekoľko snežienok je! Lukáš ešte nájde aj niekoľko klíčiacich semienok stromov. Opatrne si ich obzeráme. Pridáva sa k nám len Peťa s Nikou, ostatné decká a dospeláci len pokukujú po nás z chodníka a čakajú, kedy skončí naše vytešovanie.

Schádzame späť do Turne k autám. Koprovci sa zdržali ešte hore obdivovaním skál a výhľadov, tak im len zakýveme na rozlúčku a  pokračujeme k Hájskym vodopádom. Zastaneme hneď pri druhom vodopáde na parkovisku a nahor popri potoku sa vydávame pešo. Vody dosť málo, ľadu ešte menej. Chlapci si to užívajú, najmä výrobou fontániek pri hádzaní kameňov do vody. Končíme až pri hornom vodopáde pod vysokou skalnou stenou. Chlapci hádžu do vody piesok spod skaly - silno vápenatý piesok, ktorý sa vo vode správa asi ako farba vypustená chobotnicou v nebezpečenstve. O chvíľu je celá lagúnka pod vodopádikom mliečne biela....

Vraciame sa po chodníčku  na cestu a o chvíľu sme pri autách. Krátka rozlúčka a prvý výlet zo série 100 jarných kilometrov máme za sebou. Ešte dva, a drobci dostanú krásne odznaky.

všetky fotky tu: https://eu.zonerama.com/Makovica/Album/8223384