Názov: | Prešovské Stráže |
Dňa: | 03.12.2016 |
Účastníci: | Makovica, Eskimo, Kopro, Peťa, Braňo, Peťko, Feni |
Hostia: |
Ako to už u Krtov v poslendom čase býva - nikto, nikto a nakoniec 7 - super bolo. Prešli sme cez 2 veľké kopce a hádam cez všetky slovenské spôsoby zimy - málo snehu, veľa snehu, blatný sneh, žiadny sneh, metelica, vietor, aj hrejivé lúče zubatého slnka.
Neskotro večer meníme dopravu a pohodlný autotransport, tak si ráno môžeme dlhšie pospať. Stretávame sa v Kanaši na konečnej autobusu. Feni šalie od radosti a behajúc po zamrznutej točni autobusu chytá také šmyky, až skoro končí kotrmelcom. Po zamrznutej ceste sa vydávame rovno do lesa. Cítiť, že ešte nedávno bola teplá jeseň, pod 10 cm snehovou pokrývkou je mäkká zem, mäkké blato a miestami aj hlboké mláky. Tak teda obchádzame a preskakujeme rizikové úseky. V sedle Stráže by sme chceli pokračovať diretissimou, ale akosi ju nenachádzame. Aspoň sa pokocháme krásnym pohľadom na Šarišský hrad a pekne cupkáme po žltej naokolo. V diaľke počuť streľbu poľovníkov a o chvíľu nachádzame aj miesto, kde sa im podarilo trafiť. Potom ich aj vidíme - parkujú pod kopcom a asi už delia korisť. Chodník odrazu odbočuje úplne divným smerom. Chvíľu pátrame po značke a zisťujeme, že pôvodný chodník je zatrety. Asi sa už lom pri značke rozšíril, tak ju museli presunúť. Tak teda šliapeme poriadnym stupákom a konečne sme pri vysielači. Ešte pár krokov a vychádzame na lúku s krížom a značkárskym stĺpikom. Máme smolu, práve sa totálne zatiahlo, všade naokolo hustý snežný mrak a sype na nás bielu nádielku. Braňo hľadá kešku, čo je v tomto snehu nemožné a Makovica stavia snehuliakla, čo je na počudovanie tiež takmer nemožné, lebo smeh sa vôbec nelepí. Tak aspoň naplácame na seba niečo podobné. Mrkva od Eskima a čapica od Makovice mu dodávajú punc originality. Ešte foto ma samospúšť, ktoré nám bohato dekoruje neposedná Feni. Potom nám ešte predvedie premenu psa na krtka a už aj v dobrej nálade šliapeme dolu. Povedala som šliapeme? Omyl, strmý svah berieme šmykom a o pár minút sme dolu.
V sedle Stráže sa delíme. Makovica s Eskimom ešte idú na Stráž a do Fintíc, ostatní sa vracajú k autám. Žltá čochvíľa križuje obrovský polom z r. 2014. Našťastie väčšina stromov je už uprataná, nové stromčeky sú nasadené, ale so značkou sa statočne hráme na skrývačku. Nakoniec aj tak odbočujeme a berieme to skratkou na modrú smerujúcu na Stráž. Výstup je tiež šťavnatý, ale i keď je Stráž o 50 m vyššia ako Lysá Stráž, nie je to až také dlhé a strmé. O chvíľu sme hore. Po chvíľke na vrchole a zápise do knihy sa mraky začínajú trhať, vychádza slnko a konečne si vychutnávame výhľady. Kým zídeme do Fintíc, je úplne jasno. Slnko práve zapadlo a začína byť poriadna kosa. Vo Finticiach je práve verejná zabíjačka a jarmok na nádvorí kaštieľa, ale ten už nestíhame, Autobus MHD nás vyhadzuje na Hlavnej a za 3 minúty na prestup stíhame akurát urobiť fotku vianočnej výzdoby.
Bol to pekný, skutočne zimný výlet.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4338x