kategórie:
Názov: Povstalecký víkend-pele mele raja, Tatier, Muráňa a Ruhodoria
Dňa: 27.08.2016 - 29.08.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1380141.JPGsmerom na sedlo Kopanec P1380146.JPGpomníček na sedle, nikto nevie, komu P1380147.JPGRobo v sedle P1380151.JPGnad Letanovcami P1380170.JPGz Hýľa na Geravy P1380179.JPGtímové foto na Geravách
P1380202.JPGStratenská Píla P1380215.JPGnakladáme do auta P1380225.JPGraňajky na Prednom sedle P1380228.JPGzore sa zapaľujú P1380235.JPGranné hmly v dolinách P1380238.JPGuž vychádza
20160828_054816.jpgdôkaz, že som tu P1380280.JPGjuj, ale mám veľký bicykel P1380281.JPGhra slnečných lúčov P1380294.JPGvrchol P1380300.JPGa ja P1380319.JPGvýhľad pri zjazde
P1380320.JPGnová chata v Prednom sedle P1380330.JPGzáhradka mojich domácich aj s medveďom P1380331.JPGStudnička 265 - tam bývajú dobrí ľudua P1380336.JPGsymbol šikovných rúk v Závadke-čerpadlá P1380345.JPGasfaltujú cestu na Burdu P1380354.JPGhoráreň na Klatnej
P1380355.JPGvagón Huculskej magistrály P1380371.JPGsom už poriadne vysoko P1380376.JPGv sedle Burda P1380383.JPGochranársky zrub aj s ubytovaním P1380394.JPGprameň Rimavy P1380425.JPGZbojnícky dvor z cesty na Chlípavicu
P1380449.JPGsalaš na Chlípavici aj s ubytovaním P1380456.JPGraňajky na lúke P1380471.JPGdlhý zjazd do Baloga P1380477.JPGpomníček nad Dobročom P1380481.JPGkravy-aplinistky P1380496.JPGpamätník nad Balogom
P1380504.JPGsúkromná odbočka železnice do dvora P1380509.JPGdo Vydrovskej doliny P1380515.JPGkaplnka z jedľovej kôry P1380519.JPGa drevený oltár P1380531.JPG100 úžitkov lesa P1380544.JPGsem cyklisti logicky nesmú
P1380552.JPGmotoráčik P1380561.JPGkoniec koľají v húštine P1380567.JPGromantická lesná cesta, ktorá konči... P1380570.JPG...tu, pod Zákľukami P1380575.JPGa na Zákľukách P1380579.JPG
P1380581.JPGbiker na hrebeni P1380591.JPG15 bicyklov vo vagóne pre 5....

Popis akcie: 

Sobotňajšie ráno začína stretávkou v Stratenej a prezentáciou na Šumnú jazdu. Keď prichádzajú účastníci (mimochodom ja jediná som prišla vlakom, ostatní sú autíčkari), zisťujem, že to asi nie je cyklotúra ale rýchlostná cyklojazda.

Prichádza kolega Robo na e-biku. Po 9-tej štartujeme smer sedlo Kopanec a tušenie sa potvrdzuje - účastníci kašlú na krásy prírody a dupú ako zmyslov zbavení. Našťastie Robo je pohoďák a ideme spolu. Na Kopanci objavujeme pomníček, o ktorom nikto z účastníkov nič netuší (ani ho nevideli) a potom si užívame x-kilometrový zjazdík pomerne peknou asfaltkou. Na Podlesku nás čakajú sladké lekvároše a mierne ironické pohľady bodkovaných účastníkov, ktorí sa už zberajú na odchod. Zrejme myslia, že už umierame a my si to pritom iba užívame. Po kávičke asi 15 minút po nich odchádzame. Disciplinovane po cykloznačkách sa presúvame cez Tomášovce a Smižany na Košiarny Briežok a Medvediu hlavu. V mieste, kde cesta začína prudko klesať nad Novoveskú Hutu, dobiehame bodkovaných a hneď ich ale aj nechávame. Ideme si vlastnou trasou kúsok po ceste bike-maratónu (tešte sa účastníci, potlačíte) a už sme aj na Geravách. Vyhrievame sa na slniečku asi polhodinku a po 2-hej vyrážame na Zajfy a krásnou cestou cez Stratenskú Pílu do krčmy. Tam už skoro nikoho, len bodkovaní dojedajú. Vedúci akcie nám poďakuje za účasť a mizne....trošku čudné, ale aj tak sa dá. Zjeme kapustnicu, napcháme biky do Octavie a vydávame sa smerom na Šumiac. Robo ma vykladá v dedine s tým, že si niekde ubytko určite nájdem, veď mám v penziňone rezerváciu.

V penzióne ma neradi vidia, veď som sama a chcem izbu - už ju vydali nejakým Poliakom. Mne síce stačí aj 1 posteľ alebo miesto na sene pod strechou, ale nie je.... Tak ma prichýli milá rodinka hneď na druhej strane cesty. Práve rekonštruujú starú dreveničku na prenájom. Luxusne ma ubytujú v nepoužívanej obývačke vedľajšieho domu na poschodí. Mamka Dada aj s ockom ma pozývajú aj na opekačku a ponúkajú kávou, čajom, slaninkou.....  opäť mi raz obnovili moje presvedčenie o tom, že na Slovensku sú dobrí ľudia ako nikde inde.

Druhý deň - nedeľa patrí ráno Nízkym Tatrám. Budík zvoní o 3.00, bleskovo varím čaj do fľaše, obliekam na seba všetko, čo nám teplé a po 3.15 odchádzam. Hneď na druhej serpentíne sa začínam vyzliekať a o chvíľu idem len v krátkom tričku. Je tma ako v rohu, bezvetrie a v lese sem-tam nejaké zvuky, ktoré ma nútia pridať. Na Prednom sedle sadám na kmene stromov. Pijem teplý čaj a raňajkujem. Medzitým začína svitať a svetlo mi už netreba. Už vidím, že na vrchol to nestíham. Tak aspoň makám, kam sa dá. Je 5.41 a odrazu divadlo začína - tenučký žiarivý pásik sa svetelnou rýchlosťou zväčšuje. Opieram bike a snažím sa roztrasenými rukami fotiť - vyšlo o 9 minút skôr, ako písal internet. S prvými lúčmi slnka začína fúkať brutálny vietor od kopca proti mne. Ochladzuje sa, obliekam, čo mám a bike už len tlačím. Od hole znejú zvonce, myslím, že sa mi marí, ale o chvíľu sa objavuje pastier  aj so stádom - rovno pod vysielačom! Na vrchole pri útulni je zopár ľudí, ale nejako rýcho miznú (potom sa dozvedám, že boli hore cez noc a nepomestili sa, boli vonku bez spacákov). Fotím, užívam si výhľad a stále sa meniace svetlo. Cesta späť je rýchla. Pred 8-mou som dolu - opäť naobliekaná, aj s bafkou pod prilbou. Nafasujem kávu, pozvanie na raňajky a pred 9-tou vyrážam smer Muránska planina. V momente, keď  sa pripájam ku hlavnej ceste, do Šumiaca odbočujú včerajší bodkovaní - zakývame si a už aj fičím na západ. Cesta je stále mierne z kopca, veď idem po prúde Hrona cez Pohorelú, Heľpu a až do Závadky. Tu mám odbočiť konečne do kopcov. Stavím sa ešte v obchode a robím podivuhodný nákup - aj teta na mňa čudne pozerá - obrovský pomaranč, maxi-Snickers a polotmavý birel.... ovocie a sladkosť zjem na lavičke v parku, plechovku hodím do batoha a s radosťou sa vydávam do hôr... no, čakám a čakám, kedy skončí asfaltka a začne pekná spevnená lesná cesta...nezačala. Namiesto toho mi cestu skríži nákladiak, ktorý úplne nezmyslene cúva hore kopcom rýchlosťou 5 km/hod. Až potom zistím, že to nie je nezmysel - má na korbe asfalt a hore je asfaltér Eurovie. Keď prejdem po tráve okolo, môžem podľa slov obsluhy vyjsť na asfalt a pokračovať po ceste - sála z nej teplo a lepím sa ťahajúc hore kopcom.... Asfaltka je až do sedla Burda, takže pomerne pekná dolina sa pre mňa mení na veľmi nudné točenie po asfalte. Tesne pred sedlom stretávam hlúčik drobcov a za nimi sa náhlia 3 dospeláci s obrovskými batohami. Najprv len tak zo zdvorilosti kričím Ahojte a potom sa už vítame - svet je malý a malá je aj kamarátka Alenka, ktorú spod batoha temer ani nevidieť. Prehodíme pár slov a už ideme každý svojou cestou.

Na Burde si dám kapustnicu, vymočím nohy v úžasnej kadi s vodou priamo z prameňa, prehodím pár slov s ochranárom a pokračujem po modrej cykloznačke ďalej. Na sedle Kučelach dumám - idem k prameňu Rimavice, alebo nie?  Vyhrá túžba zaknihovať si ďalší prameň. Bike odkladám za rampou, beriem uterák a pokračujem 20 minút pešo. Telo si chváli zmenu pohybu. Prameň Rimavice, odpusť, ale rochnilo sa v tebe parádne....Len tak v spodnom rádle idem prvú časť cesty naspäť, kým celkom obschnem. Na bike sadám ako znovuzrodená. Zletím na sedlo Zbojská. Pýtam sa na ubytovanie - samozrejme sú plní, ale slečna na informačke na moju prosbu volá na Chlipavicu a tam majú voľno.... Pozerajúc na cestu, po ktorej mám ísť, si radšej ľahnem na lúku a chvíľu odpočiniem.... Po polhodinke sadám na bike, ale zjazdím len nadol k ceste a hrubý kameň na ceste na druhej strane ma zastavuje.  Zosadám a pekne vytlačím temer až k soche zbojníka. Tam už sadám na bike a dojazdím až na Chlípavicu.

V dreveničke mám pre seba celé poschodie - je tam 12 postelí a som tam sama. Sprcha a horúci čaj, čo viac mi chýba. Debatujeme s majiteľom salaša na Zbojskej a jeho známymi, ale pred pol 10-tou potajomky miznem a ukladám sa spať. Dolu síce prebieha hlučná zábava aj s heligónkou, ale mne je to jedno, zaspávam a spím až do rána. 

Ráno je rovnaké ako včera - jasná obloha a teplo. Čajík, ľahké raňajky, ubytovanie platím stravákmi, sadám na bike len tak v tričku a vyrážam - len po druhú zákrutu. Vchádzam do lesa a tam je brutálny chlad. K tomu ešte zjazd a veľká rýchlosť, takže je na mne všetko, čo mám teplé. Zastavujem pri pamätníčku nad Dobročom, veď dnes je výročie SNP. Ošumelý, bez kvetov, či venca. Je mi ľúto, že som neodtrhla tie žlté kvety pri ceste, pár kilometrov nad dedinou..... V Balogu vybieham na kopček k pamätníku. Chystajú sa oslavy, myslím si, keď vidím kosca pri pomníku...omyl, on len využíva pekné počasie a náhodou tu kosí - opäť ani jeden kvietok, či veniec....možno popoludní....

Vyberám sa do lesníckeho skanzenu vo Vydrove. Chcem si len tak bufeťácky pozrieť areál a prejsť cyklotrasu, čo som našla na mape. Veľkou informačnou a zábavnou silou areálu som však nadšená až tak, že zabudnem odbočiť. Keď sa spamätám, som už ďaleko v lese. Príjemná asfaltočka mierne stúpa, tak idem stále ďalej a ďalej. Zdá sa, že by sa niekde dalo odbočiť. Dobieha ma mladý pár na bikoch a potom nás predbehne asi 5 áut s malými deťmi. Vraj idú na Zákľuky. Kuk na hodinky - je 10.30, kalkulujem, to by som mohla stihnúť. Tak si švihnem a doobjavujem vlastne síce neznačenú, ale veľmi čarovnú cestu na Zákľuky. Hore som o 11.20. Tak tu si musím dať obed - síce len z konzervy, ale aj s čerstvou zeleninou. Tesne pred 12-tou balím a so smútkom a posledným pohľadom na hrebeň smer Tlstý Javor sa lúčim s týmto krásnym kútom. Letím dolu, lebo jediný vlak hore Hronom treba stihnúť. Je to také tempo, že o 13.00 som v Brezne na námestí. Mám čas na nákup v Bille, zmrzlinu a námestí a keďže vlak mešká polhodinu, aj na podriemkávanie na peróne.

V Margecanoch prestupujeme. Vlak mešká 45 minút a z asi 10 bikerov sa vytvorila žartujúca komunita. Vediac, že batožiňák je asi plný, všetci nabiehame k vozňu č. 6 - tam už visí 5 bikov, 2 stoja vo dverách a ďalšie 2 stoja na zadnom kole vo výklenku. Cieľový počet - 15 kusov...a ešte sa opatrne dalo prejsť. Sprievodca sa pre istotu tváril, že nás nevidí. A tak sme v dobrej nálade prišli do Košíc.

Štatistika: 175,16 km, 5 196 m