kategórie:
Názov: Poráč-Závadka-Šikľavá skala
Dňa: 16.04.2016
Účastníci: Makovica, Peťa, Kopro, Laco
Hostia:

P1230155.JPGLetíme cez Krompachy P1230158.JPGnaša dolina - Poráčska P1230163.JPGa sme v nej P1230165.JPGprvé vrstvy idú dolu P1230171.JPGokolo rampy P1230172.JPGcez brod
P1230177.JPGmláky P1230178.JPGskaly nad potokom... P1230183.JPGči priamo cez potok P1230186.JPGa nakoniec po lávke P1230190.JPGaž k buzogáňu P1230200.JPGa konečne sme hore
P1230217.JPGa stúpame ďalej P1230221.JPGaž k vyhliadke na Tatry P1230225.JPGa ešte ďalej až pod Holý vrch P1230229.JPGcestou IMG_20160416_121640145.jpgi necestou P1230238.JPGs ďalšími výhľadmi
P1230255.JPGaj so slavobránou P1230257.JPGaž celkom do neba... P1230261.JPGkde barančeky zoskákali na lúku P1230262.JPGa kaplnka stojí na kopci P1230270.JPGa pod nami tróni Spišský hrad P1230276.JPGa na obzore kraľujú Tatry
P1230285.JPGv Závadke staré domy P1230286.JPGa za Závadkou opäť stúpanie P1230309.JPGodkalisko nad starou fabrikou P1230316.JPGfoto nad Šikľavou skalou P1230318.JPGskala, z ktorej celý rok prší (neposlúcha, nechce sa otočiť, tak točte hlavy vy P1230315.JPGaj s peknou infotabuľou

Popis akcie: 

Tak sa teda zmena plánu vyplatila. Meteorológovia mali pravdu a my sme si to užili.....

Ráno je na stanici husto. Davy cestujú do Tokaja na beh a druhé-turistické davy na vlak o 7.18. Tety v kase nestíhajú, ale my to našťastie stíhame v pohode. Vystupujeme v Krompachoch a hneď zostra začíname. Najprv naobliekaním, ale postupne putujú veci do batoha. Slnko svieti, ale aj vetrík pofukuje, takže typicky jarne chvíľu sa potíme a chvíľu primŕzame. V Slovinkách odbočujeme na červenú do Poráčskej doliny a hneď aj začína to, na čo sme sa podvedome pripravovali - blatko, mláky cez celú cestu a potom aj brody s privysokou vodou, ktoré sa našťastie dajú obísť po nových mostíkoch. Všade naokolo pokračuje výbuch jari, v tejto oblasti predovšetkým bielo-žltý. Prebicyklujeme bez zastávky okolo všetkých usadlosti, aj okolo poráčskeho hotela a už sa nevieme dočkať čerešničky dnešného dňa - stupáku do Poráča. Priznávame, poniektorí sme aj trošku potlačili, ale nakoniec sme hore. Krčmárka si odskočila, tak len v obchode kupujeme pivo a kolu a rozkempujeme sa na známom mieste pri studni. Mala so tyť ľahká desiatra, ktorá sa zmenila na obžerky zaklincované salonkami a kolekciami zo stromčeka Koprovičovcov seniorov. Takto zaťažení pokračujeme ďalej na vrchol stúpanie nad Poráčom - samozrejme s výhľadom na Tatry a hneď aj odbočujeme z asfalkty, Odtiaľto to pozná už len Laco. My ostatní híkame nad tou nádherou za každou záktňrutou a n každej ďalšej lúčke. Užívame si stupáky, zjazdy, blato, bahno a tlejúce drevo na skládke pod holorubom za Holým vrchom a blížime sa k vyvrcholeniu - kaplnke nad Závadkou a majestátmňnemu výhľdu od Spišského hradu cez Mariánsku horu nad Levočou až po Tatranské štíty. Kopro sa v tej euf´órii púšťa dolu žltou cykloznačkou. Nič nepomáha náš krik, zastavuje sa až hlboko pod kopcom pri cyklosmerovníku. Keˇ)d nás vidí mávajúcich hore na kopci, chápe omyl a pekne šliape späť s äsmevom, vraj - presne takto som to chcel....

Makovica sa v Závadke fotí pri smerovníku, aby mala doklad o tom, že ďalšia zástavka do mapy je zapichnutá. Odtiaľto by sme mali už len klesať po nejakej neznačenej skratke, ale Makovica študuje mapu a navrhuje ešte malú zachádzku, veˇ%d eľte nie je ani jedn hodina, čo budeme tak dlho robiť v Markušovciach. Máme ju radi - či sa nám nechce protestovať? - tak pokračujeme s ňou vraj k nejakým skalkám. Skalky sme síce nenašli (pokiaľ to neboli tie 3 šutre pri ceste konča dediny). Zasa stúpane, ale odmenou je pre nás kuk do Hnileckej doliny - tu si uvedomujeme, ako blízko je zo Spišskej do Nílepkova - vlastne LEN cez kopec.

Prichádzame na asfaltku smerom na Bindt a Makovica zisťujem že nám už len stačí ísť po modrej dolu kopcom -- skutočne letíme dolu asfaltkou, serpentínami okolo domov v usadlosti Bindt a potom lesnou cestou ponad odkalisko, okolo hororovej zrúcaniny fabriky a sme na križovatke. Laco šťastný vidí pred sebou Markušovskú krčmu, ale Makovica oznamuje, že ona odbočuje doprava, lebo do Matejoviec je to bližšie a chce si odfotiť Šikľavú skalu. Keď kopro podotkne, že je to vlastne ešte bližšie, pridávajú sa k nej aj ostatní. Do odchodu vlaku je ešte hodina. eťa v dedine zavoňala pizzu, tak Makovica hovorí, nech ideme na pizzu , ona sa o chvúľu vráti...a vybicykluje ako raketa po červenej smer Chrasť... kto nám kázal ísť za ňou? Nikto. A prečo ideme? To nikto nevie.... Pri Šikľavej skale robíme pár oeňňpekných fotiek levitujäcich bicyklov, Makovica sa prechádza v bahnisku pod skalou a Laco len rezignovane kuká, čo sa to vlastne deje. Keďže je to do Chraste bližšie, pokračujeme dalej, nevraciame sa. Pri studničke asi 10 minút čerpáme vodu a oplachujeje najvňčšie bahno z bikov. Na stanici ešte skoro 15 minút čakáme a potom luxusne cestujeme poloprázdnym klimatizovaným vlakom s miestom pre 6 bikov v každom vozni!!!!! To, že je to asi len sen, potvrdzuje pohľad do WC - je taký nezvyčajný, že si to kolektívne FOTňIME.....

Obrázok používateľa Legil

... a foto z WC je kde??? :-)

... a foto z WC je kde??? :-)