kategórie:
Názov: Podvihorlatský maratón
Dňa: 30.04.2011
Účastníci: Makovica, Zuzka
Hostia:

P1120866.JPGposledné úpravy a môžeme ísť na štart P1120871.JPGpardon, ešte zapliesť vrkoče P1120878.JPGtoto je moje číslo P1120880.JPGs Hricovcami pri fontáne P1120889.JPGkonečne štart P1260453U.jpgaspoň jna jednej fotke aj sprievodkyňa Makovica
P1260474U.jpgZuzka štartuje na konci P1120899.JPGa tu už bežé spanilá samostatná jazda P1120910.JPGna pozadí silueta Vihorlatu P1120918.JPGkúsok za 22, kilometrom P1120923.JPGdáte po 22 km takýto zvodný úsmev? P1120926.JPGkonečne v cieli

Popis akcie: 

No, Zuzka si povedala, že to skúsi a Makovica, že to teda pôjde s ňou. No, na štarte to vyzerá tak, že Zuzka len šemotí - čo tu ja, blbec, robím. A Makovica na to, tak budeš na konci medzi elitou - lepšia ako prvá medzi loosermi. A tak to aj prebiehalo. Vláčik v Michalovciach vypľul okrem nás ešte jedného bačika korčuliara a asi 10 bežcov. Tak teda podľa GPS pokračujeme tým megamestom až na jarmočnú ulicu. Makovica sa tešila na jaroňmok, ale ono je to len väčší blšák, po remeslách ako takých niet ani chýru. No čo, jarnňmok 21. storočia.

Zuzka sa prezentuje, na wecku utrpí doživotnú traumu z rozhovoru 2 pipeniek - pretekárok o tom, že jej najlepší maratón bol, keď celý deň pršalo (kto stál na korčuliach vie, o čom asi točila a aký príjemný je mokrý asfalt). Prezlečenie v spoločnej šatni a už sme na štarte. Stretávame Hricovcov aj s malým Tejkom. Zuzka sa tvrdošijne stavia až na koniec pelotónu. Malé meškanie a už je odštartované. Zuzka na nových korčuliach horšie technicky zvláda jamy a štrk na jednej zo zákrut a definitívne stráca pelotón. Tak sa ešte pred kruháčom začína jej sólová spanilá jazda okolo Šíravy. Na zjazde z Lúčok si robí nový rýchlostný rekord - 46,2 km/hod. na korčuliach - hlavný pelotón tam vraj skoro zrazil kolónu áut, keď chlapci leteli 57 km/hod. Cestu si krátime meditovaním o tom, že ti korčuliari majú celkom pekné zadky a že či a aké prádlo nosia pod dresy..... trochu úchylné, ale čo iné sa dá robiť na asfaltke krútiacej sa okolo Śíravy. Makovica ešte achká nad tými záhonmi cestňnaku medvedieho okolo neďalekého potoka, vonia až na cestu. Nemôže ale zastaviť, lebo by už Zuzku nedobehla. Jej konštantých 22-23 km/hod. je vražedných.

Na 22 kilometri venuje Zuzka fotografke krásny optimistický úsmev - to ešte netuší, čo ju čaká - na 30.-36 kilometri úžasné kopečky a ešte aj zmena trasy, keď v smere šípok omylom ideme po trase pešieho maratónu pomedzi autokempingy po ceste ako húsenková dráha a samá jama. Do cieľa nakoniec dorážame len 3 minúty za predchádzajúcimi korčuliarmi. Zuzka vyzúva korčule - biele ponožky dostali krásnu červenú farbu - ani zázračný Compeed nepomohol. Nohy posiate pľuzgiermi krvácajú zo všetkých stán - no, takže ten optimistický úsmev si treba vážiť ešte viac.

V šatniach a sprche panujú muži, ženy, ak nie sú exibicionistky, na sprchu nemajú šancu. Aj vyjsť zo šatne sa dá len pomedzi nahých premávajúcich sa chlapov, ktorým to zjavne robí dobre, privádzať baby do rozpakov.

Ešte obed, krátka prechádzka po jarmoku a už sme na stanici. V Hypernove nakupujeme nejaké zásoby tekutiny a lakociniek a  čakáme na vlak. Chce sa nám strašne spať a netušíme prečo - keď vyjdeme spod striešky nástupišťa - už vidíme, prečo - blíži sa búrka a tlak neskutočne klesá. Vo vlaku robíme to isté - sprievodca asivie, odkiaľ ideme, tak nás necháva spať a tesne pred Košicami nám klope na okno - dámy Košice, vstávať.....milé od neho.