kategórie:
Názov: Podvihorlatské bikovanie
Dňa: 01.05.2013
Účastníci: Kopro, Makovica, Zuzka, Rasťo
Hostia:

P1270211.JPGKopro práve dorazil z Košíc P1270215.JPGja sa k tebe dostanem.....a zjem ťa P1270217.JPGešte umyť ručičky a môžeme ísť P1270222.JPGna hrádzi P1270226.JPGčerstvo postavené máje P1270227.JPGpanelka za Porubou
P1270229.JPGpamiatka na lesnú železničku v Rem.Hámroch P1270231.JPGPotaš%na - odbočujeme na lesný chodník P1270236.JPGzaujímavá studňa P1270242.JPGpasca na zvery P1270246.JPGjedna z mála lúčok P1270248.JPG1. máj a sneh
P1270252.JPGmáme toho dosť, ideme k Morskému oku P1270253.JPGKopro jazdí, Makovica tlačí nadol P1270254.JPGa sme pri Morskom oku P1270259.JPGchata s bufetom P1270264.JPGzanami Morské oko a Sninský kameň P1270266.JPGsmer Jovsa, na horizonte Vihorlat
P1270296.JPGhurá je tu Zuzka P1270311.JPGv cieli s Henrikom P1270313.JPGZuzi, chceš to pivo?? P1270314.JPGale no, daj si.... P1270327.JPGchlapci, mám vás rada

Popis akcie: 

Keby len bikovanie, ale pribudlo k tomu aj korčuľovanie a nakupovanie na jarmoku. Zuzka sa vybrala na korčuliarsky Podvihorlatský maratón a my sme ju chceli morálne podporiť. Ale keďže štart bol až o 13.30, povedali sme si, že si ešte urobíme predtým malý výletík. No, ale pojem výletík..a malý.. niektorí chäpu rôzne.

Je 30.4, cca 22.00 a Kopro oznamuje cez gmail, že príde, ale po vlastných - slovensky povedané ide bikovať až do Michaloviec. Ráno skutočne nie je na stanici. Vlak prichádza o 7.15, takže Makovica sa hneď presúva na príjazdovú cestu do mesta a posiela správu, že čaká na Slovnafte za sladovňou. Za pár minút, teda presne o 7.30 je Kopro tu. Dal trasu cez Dargov za 2 hodiny - 64 km. Pohodlne si sadá na obrubník a konzumuje raňajky. Je tu dosť čerstvo, takže sa nezdržujeme a presúvame sa rovno do centra. Navštevujeme Jednotu a nakupujeme vodu a nejaký proviant. Kopro si kupuje aj čokoládový mliečny krém. Samozreje lyžičku nemá, tak sa svojským spôsobom dostáva aj k tomu najspodnejšiemu zbytku..... na záver umytie vo fontáne a môžeme ísť. Vyrážame po trase maratónu cez Zalužice, ale v Lúčkach odbočujeme na hrádzu. Pokojne bikujeme po krásnom asfalte a počas jazdy obdivujeme potápky chochlaté, ako sa hojdajú na vlnách a ponárajú na celé minúty pod vodu. Pred Jovsou vychádzame späť na cestu, neskutočne to tu vonia cesnakom, veď celý náprotivný breh potoka je biely od jeho strapatých kvetov. Z Jovsy pokračujeme po ceste do Poruby pod Vihorlatom, tu odbočujeme presne podľa popisu na panelku smerom do Vyšných Remiet. Sme zas na bočnej ceste, tak pohodlne mierne do kopca prichádzame do Remetských Hámrov. Tu sa začína ospevovaný modrý cyklochodník okolo Morského oka. Má vraj 32 km a máme naň asi 4,5 hodiny, to by malo stačiť. Odbočujeme teda doprava a začíname stúpať. Onedlho prichádzame k peknej zaujímavej studni s názvom Prameň Karol. Fotíme babôčku, potom čudného modrého chrobáka, v ktorom Makovica spoznáva májku. Tak ako sme zistili neskôr, najväčšiu zaujímavosť dňa máme za sebou. Pokračujeme po ceste, ktorá temer stále stúpa hustým bukovým lesom. Je to pomerne pekná asfaltka. Čo sa nasledovných 25 km bude meniť, bude sklon stúpania, kvalita asfaltu a množstvo a veľkosť  okolo lietajúcich múch. Stále stúpame, stále rovnaký les okolo, v jednej chvíli preletia okolo nás nejakí protijazdiaci bikeri. Prechádzame okolo niekoľkých lúčok so zaujímavými pňami so strieškou - nikto netuší, na čo asi majú slúžiť. Pri jednej odstavenej maringotke stojí otvorená pasca na odchyt zveri, také čosi sme naživo ešte nevideli. Míňame odbočku priamo k Morskému oku stále čakajúc, že sa nám naskytne aspoň nejaký výhľad alebo niečo podobné - nič. Tak nad Malým morským okom definitívne opúšťane cyklochodník a po žltej zbiehame k jazeru. Na chate by sme radi čapovanú kofolu, ale ešte nemajú. Tak len jeme s nejakou fľaškovou malinovkou. Pred jednou uvoľňujeme stôl - horúčava je statočná a začína tu byť husto. Ešte fotka na mostíku a už aj letíme nadol. Ani sa nám nezdalo, že sme vystúpali tak vysoko. 

Do Jovsy odchádzame už po hlavnej ceste, žiadne skratky. Sme tu skoro, temer hodinu čakáme na Zuzku. Všetci korčuliari sú ako uvarení,  akoby to ani nemalo grády. Zuzky prichádza ako sólistka (akože inak), dopĺňame vodu a berieme ju do psychického vleku. S dvoma bikami okolo seba je skoro ako ten, čo šiel na čele (toho sprevádzali 3 cyklisti) a nakoniec to aj vyhral. My so Zuzkou len trhneme 3 pretekárov a do Michaloviec dorazíme v poriadku aj napriek príšernému protivetru. Tu nás čaká už Rasťo aj s krásnymi jahodami. Ešte pár fotiek a už je po všetkom. Na tachometroch máme temer 100 (Kopro o cestu z Košíc viac), takže na dnes hádam aj stačilo. Ešte pizza a už aj sedíme na stanici a čakáme na ten parádny regionálny expres, ktorý nám ponúkne všetko pohodle...a aj ponúkol. Prišla stará súprava 4 vozňov bez akéhokoľvek priestoru na biky... vraj moderné súpravy chodia len cez týždeň v dobe zvýšených nárokov na prepravu, cez víkend stačí aj táto malá. Hej, páni vrchni na železnici, a viete, že bikeri jazdia na výlety vo svojom voľnom čase????? A že lístky za biky sme zaplatili v plnej výške a museli sme ich rizikovo pchať na poslednú predstávku?