kategórie:
Názov: Otváranie zimného Raja
Dňa: 03.01.2015
Účastníci: Makovica, Kika, Ľubo, Ľudka
Hostia:

P1080733.JPGna Letanovskom moste P1080736.JPGĽudkino prvé rajské waw P1080750.JPGna stupačkách P1080762.JPGPozor, skala sa šmýka P1080766.JPGkuk! P1080771.JPGMarian z Kojšova
P1080778.JPGľadopády v Kláštorskej P1080784.JPGĽubo dozerá na šmykľavej skale P1080794.JPGcelá výprava pod ľadopádom P1080809.JPGaj my podopierame skalu P1080820.JPGšmykľavý ľad, šmykľavé drevo.... P1080831.JPGzamrznutá glegla
P1080836.JPGkláštor a Tatry P1080840.JPGobnovené priestory v kláštore P1080854.JPGsochy na symbolickom cintoríne P1080856.JPGna hornom konci Kláštoriska P1080870.JPGstupačky pod mlynom 1 P1080875.JPGstupačky pod mlynom 2
P1080877.JPGstupačky pod mlynom 3 P1080886.JPG P1080899.JPGTatry z Kláštoriska P1080911.JPGstmieva sa na lúke nad Tomášovcami

Popis akcie: 

Stretávame sa na stanici, Kika dobieha ako posledná a hneď aj odchádzame do vlaku. V Letanovciach nás víta zamrznuté schodisko. Makovica má prednášku o tom, že na zamrznutom teréne nemožno robiť 2 veci naraz a preto aj pri fúkaní nosa treba radšej zastať. Chvíľku nato sa zdrúzga zo schodov, pretože si v polovici schodiska začala dávať rukavice..... aj teta vedúca má občas nárok na nejaký lapsus - to bol našťastie jediný dnešný pád.

Rýchlo prekonávame cestu na Letanovský mlyn nedočkaví, ako to vyzerá v Prielome. Na moste je klzisko (ako vidno aj na fotke), ale Hornád nie je celkom zamrznutý. Tak naša cesta pokračuje po brehu. Stupačky sú čisté, ale skaly a drevené rebríky a korene sú potiahnuté ľadovým filmom. Počúvame Makovicine inštrukcie, ako bezpečne používať reťaze a vzápätí na to nás Marian Petrík, skúsený inštruktor aj pochváli, že presne vieme, ako bezpečne používať reťaze.....

Pri ústí Kláštorskej dávame krátku pauzu a Ľudka pripomína, že je tu prvýkrát. Pokračujeme hore tiesňavou, dôsledne po brehu potoka. Aj Ľubo sa teší, že sa dnes nedal oklamať ako vlani zdanlivo nepriechodným korytom potoka. Hravo prekonávame všetky vodopády. Pri poslednom vidíme aj krásne zamrznutú gleglu, ktorú obyvatelia kláštora asi v lete používajú ako sprchu. 

Výhľad z Kláštoriska je taký, ako má byť - Tatry ako na dlani, obchádzame aj areál kláštora a symbolický cintorín. Ešte vybehneme na horný okraj lúky pre komplexný výhľad na panorámu Tatier....ktovie, či si ju tak ako my užívali aj stredovekí mnísi-kartuziáni. Vraciame sa po červenej na Letanovský mlyn. Krátka pauza a Makovicino posedenie s turistami zo Strážskeho (ľudia, tie slovenské hory sú plné alkoholu, keby som chcela, tak je zo mňa onedlho alkoholik - aj bez vynaloženia jediného eura) a už ideme na stupačky Pod mlynom, tradične preliate ľadom. Zvládame to bez problémov a o chvíľu sme pod Tomašákom. Do odchodu vlaku sú viac ako 2 hodiny, ale do Smižian sa nám pešikovať nechce. Tak ešte odbehneme Ľudke ukázať pekné ústie Tomášovskej Belej a vraciame sa pod Tomašák. Výstup hore má trvať  30 minút. Ani sa veľmi neponáhľame, len tak na hranici spotenia a o necelých 20 minút sme hore. Ani svieži vetrík nám nebráni pózovať pred statívom s Tatrami v pozadí, ale foťák v tej zime čoskoro povie, že stačilo. Tak pokračujeme smerom do Tomášoviec a Makovica ho hreje vlastným telom, aby sa baterka prebrala. Na lúke nad Tomášovcami pozorujeme, ako sa v Tatrách rozsvecujú svetlá a ako ratraky s rozsvietenými svetlami upravujú zjazdovku na Skalnatom plese.

Do vlaku nastupujeme v úplnej tme tesne pred piatou. Cestou si ešte v dobitých telách dobijeme aj mozgy pri Dobble, ale je nám fajn.

Obrázok používateľa Anonym

Nech žije Slovensko !

So záujmom čítam veselé riadky a želám si v duchu, aby takýchto nadšencov pribúdalo. Mladá generácia vaľuchujúca pri počítačoch lenivie a nechce sa im pohnúť zadkom a urobiť niečo navyše. Verím, že nie všetkých sa to týka, ale keď mi klientka z USSteelu, ktorú učím angličtinu povedala, že im študenti odmietajú prax, jedna nočná, jedná denná a tri dni voľna žasnem nad slovenskou budúcnosťou... Asi plánujú odcestovať za zárobkom do Nemecka a Rakúska a na sever, Nórsko je obľúbené, čisté a perspektívne. Niet sa čo čudovať, aj na turistiku a nejaký relax, plus cestovné náklady a stravu treba viac ako len minimálnu žobračenku od našich zlodejských vládnych mlatiacich prázdnu slamu. Držme si spolu palce a majme radi/ rady naše nádherné Slovenečko.
S pozdravom Ľubomíra