kategórie:
Názov: Otváranie Slovenského raja
Dňa: 08.01.2011
Účastníci: Makovica, Lacko, Tete, Kopro, Kika
Hostia:

P1110582.JPGdrsňáci pri smerovníku pod Letanovským mlynom P1110591.JPGna prvom moste P1110600.JPGTete a ľadopády P1110602.JPGna druhom moste P1110609.JPGstupačky nad vodou P1110613.JPGproti zákonom fyziky
P1110622.JPGKopro sa len prizerá - spadne?-nespadne? P1110626.JPGzátišie so smerovníkom a Koprovym batohom P1110632.JPGľadopády v Kláštornej P1110648.JPGvysmiata Kika - zjavne ju to baví P1110651.JPGmlčanlivý Laci P1110664.JPGmajestátna scenéria
P1110676.JPGLaci kľačí Tete pri nohách P1110679.JPGna Kláštorisku s chlapcami z Turian P1110689.JPGnáš paparazzi P1110690.JPGa naša cesta, ktorou máme ísť P1110692.JPGa aj ideme P1110703.JPGno a čo?
P1110704.JPGKika to zvláda s rukami vo vreckách P1110711.JPGokrúhle kryhy P1110714.JPGsnehuliak pod &tomašákom P1110725.JPGčakáme na vlak

Popis akcie: 

Super zostava, čo? Ale klapalo nám to a v takej harmónii a dobrej nálade už dlho žiadna akcia neprebehla. Tete vystrájala, Kopro si zo všetkých robil srandu, Laci frfľal, Kika takticky mlčala a Makovica sa s láskou prizerala a tvrdo bdela nad bezpečnosťou.Z vláčika vystupujeme v Letanovciach. Je hmlisto, čosi sa zráža vo vzduchu a chce sa tváriť, že bude pršať. Blížime sa k slávnej Letanovskej osade. Stretávame skupinky domorodcov, ktorí nás priateľsky a pomerne úctivo zdravia. Mlčky prechádzame popri osade a konečne vchádzame do lesa. Predbiehame 2 fanatických bežkárov a okolo Letanoského mlyna odbočujeme doprava. Počasie sa umúdrilo a zdá sa, že medzi horami je chladnejšie a dážď nám nehrozí.

Prvý most, prvé stupačky, prvý zaľadnený úsek - všetky prekonávame s ľahkosťou Krtkom vlastnou. Odbivujeme tvary a farbu ľadovej výzdoby, len škoda, že sa tak oteplilo a ľad na rieke sa polámal. Všade pláva plno krýh rôznych tvarov a veľkostí.

Pri mostíku pod Kláštorskou si dáme krátku prestávku na malé občerstvenie. Kopro hádže snehové gule na most a tie sa z nepochopiteľných fyzikálnych pričin nerozplesknú na roštovine mosta, ale kotúľajú sa po nej úplne nepredvídateľným smerom. Dobiehajú nás prví účastníci otvorenia, ktoré sa konalo na Čingove. Takže sme ich tentokrát stihli..... Vydávame sa na cestu do Kláštornej tiesňavy ako prví, aby nám tú ľadovú krásu nerozdupali. Je tu veľa vody, ľad pod nohami praská, občas musíme skackať aj po kameňoch trčiacich z vody. Ale to, čo sa nám naskytá pri vodopádoch, stojí za toto riziko.Lad je všetkých farieb, druhov, veľkostí a tvarov..... na hornom rebríku vzniká dopravná zápcha. Kika stojí na prvom stupienku dreveného prechodu medzi zvislým rebríkom a pokračujúcim chodníkom a vraJ: "Ahja, tam je to zviera, ..- no to, ako sa volá, s takými tými na hlave...." Kopro zvieraťu vidí len ucho a snaží sa ho fotiť a Makovica sa prediera dopredu, aby ho identifikovala. Je to mladučký kamzík - iný ako tie tatranské, tmavohnedý so svetlým bruškom. Kuká na nás akoby nič a potom nenáhlivo zmizne v hustej haluzine vyvrátených stromov. Dobre, odišiel pomaly, neublížil si, môžeme pokračovať......

Na Klášturisku nás čaká milé prekvapenie - chata je otvorená a je v nej dokonca aj celkom teplo. Dáme si niečo na pitie, pozdravíme sa s ostatnými dospelákmi, spoločná fotka a už aj odchádzame po červenej smer Letanovský mlyn. Klesanie je poriadne, cesta neprečistená a ľad šmykľavý. Na 2 rizikových miestach pomáhame Tete, ktorá pre svoju výšku ešte nedosiahne na reťaze a o polhodinku sme na Letanovskom mlyne. Pokračujeme Prielomom smer Čingov. Pohľad na stupačky Pod mlynom nám vyráža dych. Kopro ide ako tester a potom ostáva ako pomocník na najťažšom úseku pre Tete. Tá cez ľadové previsy len tak-tak dosiahne na reťaze, ale zjavne jej to nevadí, ba sa v tom až vyžíva. Kika preskacká cez stupačky s klasickou ľahkosťou, akoby sa "nechumelilo" a Laci s kamennou tvárou tvrďasa - o jeho myšlienkach si nemôžeme byť celkom istí, ale nedáva ich najavo. Ďalšie stupačky vyzerajú podobne, ale zvládame ich tiež. Začínajú trocha preteky s časom, aby sme stihli prvý vlak. Na moste pod Tomašákom sa ešte zastavíme a sledujeme zaujímavé, dokonale okrúhle kryhy. Vytvorili sa v tíšine, kde sa voda točí a pri tom točivom pohybe sa opracovali na dokonalé kruhy. Chvíľku sledujeme toto divadlo, ale ča je neúprosný. Na Čingove sa Makovica odpája, ide na Horský dom rýchlo niečo vybaviť s chatárom. Nás zveruje Koprovi, aby sme sa presunuli do Tomášoviec. Pokračujeme sami po ceste, Kopro sa vzorne stará o bezpečnosť Tete a vedie ju za ruku. Malá toho už má dosť, prepletá nožičkami len zo zotrvačnosti. Na polceste do dediny zbadáme za nami trlieliacu Makovicu. Pridáme do kroku, nech nás nedobehne (sme hnusní, my vieme...). Výsledkom naháňačky je predčasný príchod na stanicu. Dvadsaťminútové čakanie si krátime jedením, fotením kvapkajúcej vody. Vlak trošku mešká, čo Laciho výrazne znervózňuje a keď dorazí, musíme za posledným voz&ńom ešte dobiehať.

Vo vlaku padol za obeť balík ovocných čočiek a hlavnou zábavnou rekvizitou bola reflexná páska. Akoby ešte nebolo dosť, domov sme šli pešo - najprv kolektívne po Hlavnej a od Aidy a odpojil od nás Kopro.