Názov: | Otváranie Raja |
Dňa: | 07.01.2017 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Laco, Jerguš, Janni, Duško |
Hostia: |
Dnešný deň má byť ten najchladnejší v tejto zime, preto sa rozhodujeme, že nebudeme riskovať čakanie v tom mraze na vlak a štartujeme dvoma autami. Že je poriadna zima, zisťuje Kopro na pumpe, keď má primrznutý dekel nádrže. Našťastie problém sa vyriešil, a tak sa stretávame pri novej bráne do Raja pri bývalej osade. Mrzne, až praští, ale nefúka....tak si po včerajšku pripadáme ako v raji... :-)
Volá nám Eva a v panike nám rázne oznamuje, že práve hlásili, že Prielom je uzavretý...tak si teda vysvetľujeme, že je zavretý pre prechod po ľade, ale my presda pôjdeme po stupačkách, tak sa nám nič zlého nestane. Dostávame povolenie pokračovať....Zrezka vyrážame za ďalšími odvážlivcami, ktorí už zmizli v tieni stromov. Tam, v tieni, si uvedomujeme, ako asi prituhuje - všetkých 20 prstov drevenie a lepi nám nosy. Tak len pridávame do tempa a pri mlyne, predbehujúc skupinu turistov, sme už celkom pekne rozohriati. Snehu je minimum, dokonca sa nám práši prach spod topánok, ale nadostač tu máme aj časované bombičky v podobe ľadových plátov, šmykľavých kameňov, ale my sme šikovní, takže sa bez ujmy na zdraví dostávame k ústiu Kláštorskej tiesňavy.
Krátka pauzička, niečo malé pojeme, pár glgov čaju a vyrážame...vlasne ešte moment, Laco si práve nalial čaj, tak počkáme, kým vypije. Makovica chvíľu postojí a potom sa osudovo neobzrie, či už dopil a pohne sa... ostatní za ňou, len Laco ďalej stojí a fúka stostupňový čaj.... jednoznačnou priamou cestou po zelenej pokračujeme do Kláštorskej. Keď však na prvom rebríčku Laco chýba, Makovica zneistie a pod prvým veľkým rebríkom prosí Kopra, aby zavolal....jasné, v raji ni čnie je nemožné - Laco sa pobral pravohuhlou odbočkou po žltej, ale čoskoro si to uvedomil, takže sa už vracia. Nad vodopádom ho čakáme a ďalej pokračujeme spolu. Na ďalšom ľade je rušno, ľadolezci úspešne likvidujú najväčší vodopád a robia z neho ementál.
Sme skoro hore. Pri Machovom vodopáde Makovica aranžuje foťák na samospúšť. Čaká na Laca, kým doplní fotku, ale namiesto pricupkania Laca počuť zozadu jedno brutálne žuch. Rýchly obrat, ale Laca nikde. Len o chvíľku sa spoza kmeňa objaví ruka v žltej vetrovke držiaca torzo okuliarov. Výsledkom je zlikvidovaná optická pomôcka, poriadna hrča (po západniarsky tipeľ) na čele a rozseknuté líce pod okom, z ktorého tečie nefalšovaná červená. Tak to dopadne, keď niekto neposlúcha tetu vedúcu ..... vyzerá, akoby dostal jednu poriadnu výchovnú...
Ale vážne - našťastie sa nič až také zlé nestalo, ruky-nohy ostali celé a Laco si aj bez okuliarov vidí pod nohy. O chvíľku dobiehame ostatných, kocháme sa výhľadom na Tatry a na symbolickom cintoríme Kopro už Lacovi vyberá to najkrajšie miesto na tabuľku. Zdá sa, že je veľmi príjemne, ale len chvíľku. Odrazu sa v hornejšej časti lúky dviha vetrík, ktorý nám dáva jasne najavo, ktorý mesiačik dnes drží žezlo. Radšej neprotestujeme a vydávame sa na cestu nadol. Aby sme sa na nej celkom nenudili, spestrujú nám ju úžasné výhľady, zopár reťazí, klzké skaly a ľadové úseky, ale všetky ich zvládame a bezpečne schádzame až na most na Letanovskom mlyne.
Pri autách ešte dumáme, či ideme niekam jesť alebo len narýchlo vyzobeme niečo z batohov. Víťazí zobanie z batohov a tak sme už po pol 4 doma.
Dnes nám neostal Raj ozaj nič dlžen, k stopercentnej inventúre chýbalo už len vykúpanie v nejakom preborenom ľade.....(ale to nám vôbec nechýbalo k šťastiu)
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3401x