kategórie:
Názov: Okolo Hačavy
Dňa: 26.03.2022
Účastníci: Makovica, Laco, Braňo, Rado B, Lukáš, Peťko, Lenka, Riško, Feny
Hostia:

P1233295.JPG P1233363.JPG

Popis akcie: 

Najprv mala ísť len Makovica s Lacom a nakoniec sa nás nazbierala celkom pekná kôpka. Pohodovo o 9:45 vyrážame z horného konca Hačavy za slnkom a jarnými kvietkami. Ako sa ukáže, na tie si budeme musieť troška počkať.

Makovica nás neohrozene vedie cestou popod cintorín - úplne náhodou okolo drevenice, v ktorej býva Peťkov a Riškov spolužiak. Povinná párminútová zastávka a potom už vyrážame naostro. Prvá odbočka k vyhliadke nad dedinou - no, keby tu nenarástli tie mladé stromčeky, isto by sme videli viac. Vraciame sa na cestu a pokračujeme po užšom chodníku k futbalovému ihrisku - to povedala Makovica, ale kto by jej veril, že takým stupákom sa ide na ihrisko! Keďže "Makovica je mapa sama o sebe", ako v jednej chvíli poznamenal Riško, skutočne prichádzame k ihrisku. Je k obom bránkam hore kopcom, je na ňom možno aj 200 krtincov, už dávno tu asi nikto nehral futbal. 

Pokračujeme lesnou cestou a o chvíľu sme na lúčine, na okraji ktorej je Hačavská jaskyňa. Využijeme možnosť nakuknúť dovnútra až k mreži. Je tu veľa maličkých kvapľov - sú živé a snehobiele. Pri jaskyni prvá desiatová prestávka. Peťko rýchlo zje, čo má a  a potom sa hrá na Valibuka-Valibrezu-Valisuchára - teda vyvracia všetky suché stromy na okraji lesa. Napriek tejto činnosti nás pohodlne dobieha, len občas treba naňho písknuť - Laco nám totiž na začiatku túry rozdal píšťalky vytlačené na 3D tlačiarni - ich zvuk je  taký vysoký a ostrý, že žiadny medveď ho neznesie.....

Prichádzame na Hačavské sedlo a ďalej pokračujeme  po zelenom náučnom chodníku a potom po lúčnej ceste priamo na vrchol Jelenieho vrchu. Na polámaných brezách na okraji lesa si rozložíme svoje posedenie a dáme si obedňajšiu prestávku. Peťko rýchlo zhlne jedlo a už aj lezie po všetkých okolitých stromoch. Lukáš by rád liezol za ním - až tak rád, že sa zabudne najesť aj napiť. Po 3/4 hodinke sa chystáme na odchod. Makovica je smutná, že sme, okrem liesky, nevideli žiadne rozkvitnuté kvietky. Odrazu Laco oznamuje - aha, snežienky! Ochkáme nad 3 krásnymi jemnými kvietkami vytŕčajúcimi zo suchej trávy. O chvíľu, cestou lesom na vyhliadku, si už musíme dávať pozor, kam stúpame, lebo snežienky sú celkom úplne všade.

Prichádzame na žltú značku a z nej o chvíľu na modrú smerom Železná brána. Lúčia sa s nami Braňo a Lenka - tá vyrástla z turistických topánok, požičala si mamine, ale aj tie sú jej už malé a prsty ju tlačia ako Popoluškinu sestru v sestrinych malých črievičkách, keď ccela oklamať princa. Idú teda skratkou rovno do Hačavy a Peťka nám zverujú do opatery.

Chceme ešte vidieť vchod do Gordánovej jaskyne, tak Makovica pozorne sleduje mapu. Predtým ale ešte objavíme pri ceste jeden posed, chlapci si samozrejme nenechajú ujsť možnosť ho preskúmať. Jaskyňu nájdeme bez problémov, všetci chlapci nadšene zbehnú k vchodu, ale... zasvietia si baterkami, najprv vycúva Peťko a potom aj Lukáš s Radom - vraj je to tam príliš úzke a nízke, to by sme sa zašpinili. 

Už nás teda čaká len prechod na zelenú a zbehnutie dolu do Hačavy. Pred dedinou si ešte vzorne všetci umyjú ruky a už aj sme dolu. Chlapci chcú ísť ešte na návštevu k spolužiakovi a Makovica s Lacom odchádzajú domov.

Bol to krásny pohodový deň a mimoriadne pekný výlet, konečne bez snehu a s nádychom jari - i keď na zvyškoch snehu sme sa aj poguľovali. 

Všetky fotky tu: https://eu.zonerama.com/Makovica/507559

Trasa tu: https://en.mapy.cz/s/karacesuke ,  https://en.mapy.cz/s/mocorojoku