kategórie:
Názov: Novoročná Kloptaň
Dňa: 01.01.2018
Účastníci: Makovica
Hostia: Tomáš z Moldavy

P1360038.JPG P1360089.JPG

Popis akcie: 

Na Silvestra si pri vystupovaní z vlaku sľubujeme, že ráno sa tu opäť stretneme - teda tí, komu sa bude chcieť. A tak sa o 7.00 stretávame na stanici presne dvaja skalní kloptanskí parťáci. V Margecanoch prestupujeme do motoráčika a zdá sa, že sme jediní, ktorí sa vybrali v tomto čase-nečase do lesa.

Vystupujeme v Helcmanovciach a rozhodujeme sa zjednodušiť si výstup aspoň tým, že v doline dlho vedie asfaltka. Ako zisťujeme neskôr, bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Je okolo nuly, kráčame v ústrety hmle a po prejazdenej ceste nám to rýchlo ubieha. Za hodinku sme pri poľovníckej chate, ktorá má už čas svojho života za sebou, je otázkou času, kedy sa pomaličky rozpadne. Na drevoskládke asfaltka končí a my pokračujeme po starej lesnej ceste, ktorá ale v tomto vlhku vyzerá skôr ako riečisko potoka. Prichádzame k ďalšiemu rázcestiu. V tej hmle sme trošku v pomykove, zdá sa nám, že pohodlná cesta odbočuje príliš doprava. Kuk do mapy, kuk do terénu a rozhodujeme sa, že to vezmeme diretissimou na lesnú cestu, ktorá by mala byť nad nami asi 300 m. Spočiatku to ide fajn, ale po pár desiatkach metrov sa dostávame do prameniska. Žblunk a Makovicina pravá vibramka je napolo v riedkom bahne. Rýchly preskok na ľavú a tá je v bahne povyše členka - ešteže návleky sú pomerne nepriepustné.... ďalej už si dávame pozor a využívame na postup snehové polia a roztrúsené kamene. Na záver nás čaká odmena - prameň Diana a pekná poľovnícka chata. 

Chvíľka oddychu a vydávame sa ďalej po pohodlnej traverzovej lesnej ceste. Ktosi tu v protismere  vyšliapal stopu, ale je už zapadaná a zafúkaná. Prepadávame sa aj na 30-40 cm, postupujeme pomaly. Odrazu cestu križuje obrovská stopa - pes? vlk? - ktovie, driapal sa hore svahom sám bez ľudského sprievodu, takže asi to nebol pes. Konečne sa pripájame k zelenej z Mníška a tu zisťujeme, že po zelenej dnes neprešla ani živá duša. Je komplet zafúkaná, ešteže sme si vybrali na výstup Helcmanoce od Mníška by sme to asi nedali.

Začína jemne mrholiť, hmla skracuje dohľad na 15-20 metrov. Ako sa brodíme snehom vyše kolien k vrcholu, primrznutá hmla na stromoch vytvára krásnu inovatku. Začíname mať taký čudný pocit, že dnes tu budeme sami. Je temer pol dvanástej, už sme skoro hore a nepočujeme nikoho, ani necítime vôňu ohňa.....už sme skoro hore, keď vtom k nám vietor zaveje vôňu horiaceho papiera...a už ich vidíme...Medzevčania pred chvíľkou dorazili  a snažia sa ohník naštartovať. O chvíľu prichádzajú ďalší a ďalší od Medzeva a konečne aj Prakovčania z našej strany hrebeňa.

Každý každému praje šťastný nový rok, každý každého objíma a ponúka pohárikom, koláčikom i niečím na zahryznutie. O pol jednej spoločná fotka - zas je nás tu možno aj 40 - a už sa lúčime, aby sme stihli vlak o 3-tej. Rozhodujeme sa, že návrat vo vlastných stopách bude asi to najlepšie. Okrem krátkeho zakufrovania, keď sme odbočili do stopy Prakovčanov (to by sme si poriadne zašli...), triafame cestu úplne presne. Vynechávame diretissimu prameniskom a zisťujeme, že cesta, ktorej sme pri výstupe neverili, je celkom pohodlná. 

Na asfaltke zmierňujeme tempo, času máme dosť. Aj tak prichádzame na stanicu pol hodinku pred odchodom vlaku. Na západe sa objavuje žltá žiara - žeby nakoniec vyšlo aj slnko? Nepodarilo sa mu to, ale aspoň spoza riedkych mrakov ukázalo, že ešte nevyhaslo a možno nás čoskoro poteší.

Dnes to bolo tvrdé...a hádam to nebude znamenať, že ako na nový rok, tak po celý rok....Niežeby nás to nebavilo, ale sú aj príjemnejšie spôsoby výstupov na kopce ako brodenie v polmetrovom mokrom snehu s kúpaliskom vo vibramkách....