kategórie:
Názov: Moldava-Janík-Hosťovce-Hídvegardó-Bódvalenke-hrad Szadvár-Jablonov-Turňa-Moldava
Dňa: 11.05.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1240225.JPGTurniansky hrad z Janíka P1240229.JPGna cintoríne -T.Nová Ves P1240235.JPGpohľad na lom v Hosťovciach P1240242.JPGa tento krásavec pózuje ako manekýnka P1240260.JPGmost cez Bodvu P1240267.JPGšnorchlujúce teliatko
P1240270.JPGstarý most presne na hranici P1240275.JPGmiléniové námestie v Hídvegardó P1240277.JPGno, k čomu sa viažu tieto letopočty? P1240282.JPGv Miléniovom parku P1240290.JPGdomy v Bódvalenke P1240296.JPGmaľby
P1240323.JPGa tak sa z chalúpky stal kostol P1240332.JPGkaplnka nad Szodligetom P1240336.JPGna tom kopčeku je hrad (462 mnm) P1240364.JPGkamenné moria v lese i naceste - technická jazda P1240368.JPGumelecká tvorivosť maďarských značkárov P1240369.JPGdisciplinovane na hranici chráneného územia parkujem
P1240376.JPGzvyšky hradu... P1240378.JPG... a výhľady P1240390.JPGtakýto neporušený les na Slovensku asi ani nie je P1240398.JPGplaninka P1240400.JPGpamiatka na zaniknutú obec P1240408.JPGa už zas na Slovensku
P1240414.JPGnad Hrušovom P1240419.JPGčervená cyklotrasa poza rybníky P1240430.JPGna hrádzi P1240437.JPGtak tento kus nosníka určite nemal byť mostom P1240446.JPGhmmm, akoby chcelo pršať P1240450.JPGa tam pod Jasovom prší - tronisti zmokli, ja nie....

Popis akcie: 

Meteorológovia opäť hlásia pekne a ja opäť vyrážam vymaľovať jedno biele miesto na mojej turistickej mape. Vďaka železniciam bude výlet dlhší, lebo ďalej ako do Moldavy sa vlakom nedostanem. Je tesne po 7-mej a vystupujem z vlaku . NIe je zima, ale návleky a termotričko ešte znesiem. Cez okraj Moldavy a Budulov odbočujem do Janíka.

Cesta vedie len okrajom obce, ale vybehnem aspoň ku kostolu - dobre som urobila - taký pohľad na Turniansky hrad som ešte nemala. Popod kopce s výhľadom na Zádiel po mierne zvlnenej ceste pokračujem do Žarnova a Turnianskej Novej Vsi, odkiaľ to beriem skratkou okolo cintorína po príjemnej lesno-poľnej ceste - 1. zvieracie stretnutie - srnček pasúsi sa priamo na ceste a pod kopčekom panicky pobiehajúci bažant hore-dolu po cesty, kým si uvedomil, kam má utekať. A hneď na to dva zajace trieliace po ceste..... okrajom Chorvát stúpam na malý kopček a zliezam k Bodve. Maďarská značka dáva tušiť, že som už na hranici. Fotka na moste, krátky exkurz do dediny a už aj prechádzam k našim susedom.

V dedinke Hídvegardó majú zaujímavý miléniový pamätník - nejakí dvaja svätí a pod nimi stĺpy - na každé storočie 1 a na ňom popis najvýznamnejších udalostí pre Maďarsko. Po maďarsky neviem, takže neštudujem a pokračujem ďalej. Dedinka Bódvalenke je asi čisto rómska a zaujímavo vyzdobená - veľa domov má na bočných stenách pekné maľby. Rovné, pomerne kvalitné cesty za dedinkou rozbiehajú bike do slušnej rýchlosti. Cez Bódvaszilas len prejdem   a zvoľňujem tempo, aby sopm neprepásla odbočku. Po peknej poľnej ceste stúpam až ku kaplnke pod lipou. Ideálne miesto na desiatu, veď už aj je 10 hodín. S plným žalúdkom schádzam do Szödligetu, ktorý je, zdá sa, letnou výletnou dedinkou pre obyvateľov z dolniakov. Po peknej širokej ceste dokonca so zelenou cykloznačkou prechádzam okolo rekreačného strediska Salamandra-Ház a stúpam lesom. Zabudnem, že na prudkej serpentíne mám hľadať červenú, ktorá vedie na hrad nado mnou a pokračujem ďalej. Našťastia ma zastavujú dva diviaky na kraji cesty - našťastie pre mňa sú za plotom obory. Vraciam sa späť, nachádzam odbočku, asi 400 m tlačím, ale potom to vzdávam, nechávam bike dolu a pokračujem pešo. Areál hradu je veľký, ale zachovaných ruín je tu už len málo-pramálo. Zakonzervované múry a kopy nahronadeného kamenia ale dávajú tušiť, že Maďari si ho veľmi rýchlo aspäť vybudujú,  Najúžasnejšie sú tie súvislé, neporušené. hlboké lesy všade naokolo podo mnou - tak asi vyzeralo kedysi aj Slovensko.....

Vraciam sa k biku, užívam si technický zjazd po lísti pomedzi kamene a po ceste vyliezam na planinu - teda jej zbytky. Okolo zaniknutej poľskej dedinky Drienok sa dostávam späť na Slovensko.  Je to vraj žltá cykloznačka - aspoň podľa smeroviek, ale žiadne céčko po trase som nevidela. Dolu pod Hrušovom sa pripájam k červenej a už sa teším na Hrušovské rybníky. Žiaľ, trasa vedie kúsok po asfalte, potom po betónke,  potom po lúčnej ceste - vlastne vyjazdených koľajach po lúke (nechcem si predstaviť jazdu v tom červenom bahne po niekoľkodňovom daždi). Žiadne maľované značky, žiade šípky na odbočkách, aj som pokufrovala, ale vďaka navigácii som sa aj našla. Odbočujem mimo značku k rybníku, aspoň trochu sa chcem pozrieť na vodu - vyplaším volavky biele a divé kačičky. Nechám sa zlákať cestou po hrádzi, ktorá však je plná žihľavy a končí nikde - teda na lúke s močiarnou trávou po pás. Našťastie po asi 100 m objavujem zaujímavú uzučkú lávku - test pre moju rovnováhu, ale prechádzam bezpečne a pripájam sa opäť k cyklotrase. Rybníky som úplne minula, bez jediného výhľadu. Odbočujem z cyklotrasy doprava na poľnú cestu, ktorá by mala viesť do Včelár - teda temer.....keď vynecháme prekonanie 3 m hlbokého odvodného kanála a jazdu cez pole. Konečne som na ceste. V Turni si dávam obed za stravák, veď je pracovný deň, v Pederi navštívim kolegov na štrkovni a s prvými kvapkami dažďa vchádzam na Moldavskú stanicu - hmmm do odchodu vlaku skoro hodina, čo budem robiť. Našťastie sa zjavuje parta Tronistov, tak v družnej debate prečkáme do príchodu vlaku. V Košiciach je po výdatnej búrke plno mlák na ceste - zas ma niekto tam hore mal rád.....