kategórie:
Názov: Mohylky - Slanské vrchy
Dňa: 12.11.2016
Účastníci: Makovica, Janni, Duško + 27 turistov z KVT
Hostia:

P1270651.JPGkostol v Podhradíku P1270654.JPGa hneď za ním zvonička P1270661.JPGodbočka k hradu P1270666.JPGešte pár metrov stúpania... P1270671.JPG...a sme hore P1270677.JPGaj vlajka veje na vrchole
P1270681.JPGJanni na vyhliadke smer dedina P1270698.JPGpo zelenej stále stúpame P1270708.JPGskalky pri ceste P1270725.JPGkvapky na liste P1270734.JPGMohylky P1270742.JPGzimný šat msačnice trvácej
P1270759.JPGpomník Márii Terézii P1270768.JPGglegla nad prameňom P1270783.JPGdrevené prasiatka P1270809.JPGbrána do lesného múzea P1270826.JPGzlikvidované kúpalisko P1270835.JPGDuško sa tu fotil, keď mal 4 roky
P1270838.JPGdobre a lacno tu varia P1270845.JPGvláčik už prichádza

Popis akcie: 

Do Prešova sa vezieme autom v trojici a tam sa pripájame k horde z Košičana. )Clovek by povedal, že ostanú v tomto počasí sedieť doma, ale kdeže. Spolu nás je 30 - temer plný autobus.

V Podhradíku vystupujeme pred moderným, ale veľmi pekným a elegantným kostolom. Štartujeme po zelenej po ľavej strane kostola a okolo peknej malej zvoničky. O chvíľu odbočujeme pri infotabuli strmým chodníkom a o chvíľku sme na hrade - teda na tom, čo dobrovoľníci vyčistili a dobudovali. Areál je malý, ale veľmi zaujímavý, najmä infotabuľami. Dozvedáme sa aj, že hrad kráľ Vladislav venoval v r. 1491 Košičanom a v r. 1528 to už prešovčania nezniesli, hrad dobyli a odvtedy chátra. Nejeden kameň z jeho múrov je v základoch a múroch domov v podhradí. Je hmlisto, ale na obzor sa nám črtajú siluety Šarišského hradu a spoza kopčeka vykukuje Kapušiansky hrad.

Vraciame sa na zelenú a okolo divnej chaty, ale krásneho jazierka s pstruhmi a  drevorezbami sa dostávame k odbočke do lesa. Úzky chodníček neustále stúpa a kopíruje zákruty terénu. Prekračujeme stromy a obchádzame okolité skalky. Vchádzame do hmly a držíme sa pokope, lebo budeme odbočovať. Na mieste, kde sa terén vyrovnáva a začína mierne klsať odbočujeme doľava. Asi 250 m prudkého lezenia do kopca a sme tu - Mohylky sa v hmle zdajú malé a nenápadné. Janni chce na stojaci menhir vyliezť, ale obaja s Duškom ju brzdíme - čo keby ho vyhodila zo základov, to by nás čakalo večné prekliatie. 

Od Mohyliek ideme ďalej po neznačenom chodníku. Vedie nás skúsený Vlado Šaro. Je poriadna hmla a prechádzame polomoviskom. Odrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, nad nami vľavo sa dvíha veľký skalný útvar - Vážená skala. Je v nej vraj nejaká tvár starého muža vytvorená z machu. Niektorí ju aj našli, my žiaľ nie - dôvod vrátiť sa sem v lepšom počasí.

Obchádzame starý kameňolom, dnu sa pozrieť nejdeme, lebo je taká hmla, že by sme aj tak nič nevideli. Pokračujeme po cykloznačke až k pomníku Márie Terézie s prameňom. Mariška vyzerá trochu ako Fiona zo Shrecka, ale ten krytý altánok, z ktorého sa z výšky skalky na nás pozerá je milučký. Nad prameňom je dlhočizná glegla - opäť to Makovici pripomenulo tábor na Kolonici a Šaňkovo tesárske umenie.

Ďalej prudko klesáme o náučnom chodníku do Zárezu Stravného potoka okolo 2 drevených prasiatok. Minerálny prameň Tajch dolu v doline je celkom zdevastovaný. Ešte spoločné foto pri bráne Lesného múzea a už aj schádzame do Pavloviec. Cestou cez dedinu obdivujeme nadchod ponad cestu odnikiaľ nikam, schátrané kúpalisko, pekne renovované domy a stromy plné neobraných jabĺk. Niektoré aj chutnáme a sú sladučké. Končíme pri lietadle, ktoré kedysi bolo reštauráciou. Duško tu mal pri kolese fotku ako 4-ročný, tak mu tu robíme repete, nech si pozovná. Dne je lietadlo už zatvorené a nová reštika je hneď vedľa. Skúšame jej služby - sú lacní a chutní....Pohodlne stíhame vlak o 14.43. Motoráčik si pufká, až dopufká cez Kapušany do Prešovaň. Tam musíme prestúpiť a ide sa ďalej.

V Prešove začína popŕchať a v Košiciach už prší - niekto hore nás mal dnes opäť rád a za celý deň sme boli v suchu a v pomernom bezvetrí.