Názov: | Mohylky - Slanské vrchy |
Dňa: | 12.11.2016 |
Účastníci: | Makovica, Janni, Duško + 27 turistov z KVT |
Hostia: |
Do Prešova sa vezieme autom v trojici a tam sa pripájame k horde z Košičana. )Clovek by povedal, že ostanú v tomto počasí sedieť doma, ale kdeže. Spolu nás je 30 - temer plný autobus.
V Podhradíku vystupujeme pred moderným, ale veľmi pekným a elegantným kostolom. Štartujeme po zelenej po ľavej strane kostola a okolo peknej malej zvoničky. O chvíľu odbočujeme pri infotabuli strmým chodníkom a o chvíľku sme na hrade - teda na tom, čo dobrovoľníci vyčistili a dobudovali. Areál je malý, ale veľmi zaujímavý, najmä infotabuľami. Dozvedáme sa aj, že hrad kráľ Vladislav venoval v r. 1491 Košičanom a v r. 1528 to už prešovčania nezniesli, hrad dobyli a odvtedy chátra. Nejeden kameň z jeho múrov je v základoch a múroch domov v podhradí. Je hmlisto, ale na obzor sa nám črtajú siluety Šarišského hradu a spoza kopčeka vykukuje Kapušiansky hrad.
Vraciame sa na zelenú a okolo divnej chaty, ale krásneho jazierka s pstruhmi a drevorezbami sa dostávame k odbočke do lesa. Úzky chodníček neustále stúpa a kopíruje zákruty terénu. Prekračujeme stromy a obchádzame okolité skalky. Vchádzame do hmly a držíme sa pokope, lebo budeme odbočovať. Na mieste, kde sa terén vyrovnáva a začína mierne klsať odbočujeme doľava. Asi 250 m prudkého lezenia do kopca a sme tu - Mohylky sa v hmle zdajú malé a nenápadné. Janni chce na stojaci menhir vyliezť, ale obaja s Duškom ju brzdíme - čo keby ho vyhodila zo základov, to by nás čakalo večné prekliatie.
Od Mohyliek ideme ďalej po neznačenom chodníku. Vedie nás skúsený Vlado Šaro. Je poriadna hmla a prechádzame polomoviskom. Odrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, nad nami vľavo sa dvíha veľký skalný útvar - Vážená skala. Je v nej vraj nejaká tvár starého muža vytvorená z machu. Niektorí ju aj našli, my žiaľ nie - dôvod vrátiť sa sem v lepšom počasí.
Obchádzame starý kameňolom, dnu sa pozrieť nejdeme, lebo je taká hmla, že by sme aj tak nič nevideli. Pokračujeme po cykloznačke až k pomníku Márie Terézie s prameňom. Mariška vyzerá trochu ako Fiona zo Shrecka, ale ten krytý altánok, z ktorého sa z výšky skalky na nás pozerá je milučký. Nad prameňom je dlhočizná glegla - opäť to Makovici pripomenulo tábor na Kolonici a Šaňkovo tesárske umenie.
Ďalej prudko klesáme o náučnom chodníku do Zárezu Stravného potoka okolo 2 drevených prasiatok. Minerálny prameň Tajch dolu v doline je celkom zdevastovaný. Ešte spoločné foto pri bráne Lesného múzea a už aj schádzame do Pavloviec. Cestou cez dedinu obdivujeme nadchod ponad cestu odnikiaľ nikam, schátrané kúpalisko, pekne renovované domy a stromy plné neobraných jabĺk. Niektoré aj chutnáme a sú sladučké. Končíme pri lietadle, ktoré kedysi bolo reštauráciou. Duško tu mal pri kolese fotku ako 4-ročný, tak mu tu robíme repete, nech si pozovná. Dne je lietadlo už zatvorené a nová reštika je hneď vedľa. Skúšame jej služby - sú lacní a chutní....Pohodlne stíhame vlak o 14.43. Motoráčik si pufká, až dopufká cez Kapušany do Prešovaň. Tam musíme prestúpiť a ide sa ďalej.
V Prešove začína popŕchať a v Košiciach už prší - niekto hore nás mal dnes opäť rád a za celý deň sme boli v suchu a v pomernom bezvetrí.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4609x