kategórie:
Názov: Magnezitárska 60
Dňa: 05.05.2018
Účastníci: Mkovica, Laco, Kopo, Peťa, malá Veronika
Hostia:

P1390109.JPG P1390195.JPG

Popis akcie: 

Akcia samých fatálych rozhodnutí - Kopro a Lacom sa rozhodujú pre 60, aj keď tréningový objem pred výkonom rovná sa temer nule. Makovica, úplne nezávisle, počúva hlas svojho srdca a tiež nasadá do vlaku o 5.12. Asi 90% cestujúcich má batoh, paličky, bežecké kompresné podkolienky alebo bicykel a vystupujú v Krompachoch. Sprievodca napočítal 35 bicyklov....a všetky sa odviezli - ďakujeme za ústretovosť.

Vo vestibule stojíme v šóre na štartovný preukaz, lístok na guľáš a tombolu. Kopro s Lacom ponáhľajú, takže už len úvodná spoločná foto a delíme sa - Makovica doprava na zelenú a pechota doľava na modrú. Slnko vyšlo už po ceste vlakom (Makovicino nadšenie - aha, vychádza slnko, komentoval Kopro pučiac do hlavy chlieb s masťou - hej, tak ako každý deň) a začína nám ukazovať, ako to dokáže rozpáliť. Pri stúpaní po panelke, i keď je ešte len tesne po siedmej, nám pot tečie až do očí. Napriek snahe nás pechota opäť predbehla. Keď s Ferkom z Magnezitu vychádzame hore, naši pešiaci už cupitajú po modrej do Gelnice. Je silný opar, takže okrem šťavnatej zelene naokolo dovidíme tak akurát na Sľubicu a Slovinskú skalu, zvyšok je neprekonateľne skrytý v opare. Osedlávame naše tátoše a vydávame sa na stíhaciu jazdu. Pri Gáborke odbočujeme na nádhernú zvážnicu a tzv. Kyslíkovou cestou okolo prameňov a s mnohými vyhliadkami aj na Kojšu (zdá sa byť strááášne ďaleko), Folkmársku a Turniská zbiehame elegantne do doliny. Po výjazde na asfaltku predbiehame pechotu. Ešte útrpný prejazd orgovánovou rozvoňanou alejou  už sme v Gelnici. Tu sa k nám pridáva aj Vojto od Prešova, ktorého meškajúci vlak prinútil trasu začať až v Gelnici. Počkáme na príchod pechoty, ešte jedna spoločná fotka a už aj vyrážame. 

Pohodlne  bicyklujeme Perlovkou, veď na tých 16 km stúpania si treba sily šetriť. Vojto na elektrobajku ide s nami po Izbicu a potom sa v strmšom stúpaní odpája, veď má motorovú podporu. My sa párkrát zastavujeme a kocháme výhľadmi. Keď tesne pred 12-tou vyjdeme hore, je tu plno magnezitkárov, stojany na biky beznádejne plné, lavice takmer obsadené a guľáš rozvoniava. Na Vojtovu otázku, kde sme toľko boli, odpovedáme jednoducho - kochali sme sa..... Po doplnení všetkého - energie, tekutín aj promile vyrážame ďalej. Makovica ide na Kojšu, Vojto, keďže je elektrický, nezaváha a ide tiež. Ferko nás má čakať pri kríži o 3/4 na jednu. Hore fúka ako pri koci sveta, takže na viac ako rýchly kukuč dookola a vrcholovú fotku sa nezdržíme. Makovica posiela Vojta po asfaltke a sama to dáva cestičkou cez lúku-mňam. Pri kríži je Ferko a Vojta nikde. Makovica mu volá, vraj zabudol odbočiť a zbehol k Erike. Tak ho teda počkáme a pokračujeme spolu na Golgotu. Pri pohľade na smer ďalšej cesty z Vojta vylezie, že toto on nemá rád a ide späť na Eriku a po ceste. Tak mu teda Makovica vysvetlí cestu po zjazdovke na asfaltku a ďalšiu cestu do Košíc. S veľkou radosťou prijíma jej inštrukciu a spúšťa sa civilizovanou cestou na civilizovanú asfaltku. 

Ďalej je to cyklisticjká rozprávka - teda až na tie popadané stromy, ktoré treba obchádzať a prenášať. Sem-tam nás predbieha nejaká rýchla rota, ale oveľa rýchlejší nie sú. Na Lajoške je husto, bude majáles, práve prišlo auto s muzikou - chúďa lesná zver, dnes si pokoja neužije. Stretávame pešiakov z krátkych túr, vymieňame si turistické nadšenie a už aj letíme ďalej. Je to ozaj tak, že nôžky ledva vidieť, tak prepletajú na pedáloch. Ešte krátke zastavenie pri rozkvitnutej mesačnici, dva hlboké nádychy plné vône a môžeme pokračovať. V cieli u Ďurka je tiež plno, tiež sa chystá muzika a majálesová tanečná zábava. Nafasujeme keksík, účastnícky list a odznak, dáme jeden Radler a ideme sa domov poľudštiť.

O 18.15 volá Peťa, že pechota už je za Jahodnou, tak ich ideme vyzdvihnúť. Vzadu v sedačke spinká aj malá Veronika. Na Bankove ide Veronika do kočíka a dávame si prechádzku počas čakania. Keďže aj Veronika vlastne podnikla kočíkovú túru, Makovica ju ešte rýchlo prezentuje a malá Veronika dostáva svoj prvý účastnícky odznak.

Prichádzajú chlapci, patrične unavení, Veronika sa tiež hlási o slovo - je čas na večeru, takže sa dlho nezdržíme. Nasadáme do auta a odchádzame domov..... ako každá magnezitárska - krásny deň....