Názov: | Len tak sa túlať po Ružíne |
Dňa: | 02.07.2017 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš, Braňo, Peťko, Feni |
Hostia: |
Pohodový odchod našej malej výpravy zabezpečuje autom Braňo. Parkujeme pri ochrannom plote Ružínskeho mosta, kde už začal Strabag pracovať na rekonštrukcii. Našťastie je brána otvorená, tak vidíme, že už je skoro celý asfalt dolu.
Vyberáme sa pešo po ceste, keď po asi 200 m si Braňo uvedomí, že veď sme mohli zaparkovať tesne pod odbočkou. Tak sa vracia po auto, cestou okolo nás nasadí Peťka a frčia ďalej. Feni len nechápavo hľadí, ale keď sa jej Makovica prihovorí, nemá snahu bežať za autom.
Pohodovým tempom vzchádzame na Malý Šivec - teda po novom Drienkovú skalu. Po včerajšom daždi je výhľad úžasný - všetko je šťavnato zelené a vidieť doďaleka. Posedíme a kocháme sa pohľadom, nie je sa kam ponáhľať. Peťko vyberá kešku - je premočená, treba ju obnoviť - úloha nabudúce.
Presúvame sa na Šiveské lúky - skoto ich nespoznávame, sú už skoro celkom zarastené. Makovica porozpráva čo-to o lesnej múdrosti a kladení obradného ohňa a ideme pohľadať prameň. Našli sme, ale nie ten pôvodný - ten nachádzame na svojom mieste po vedením, ale je zničený - rúrka je vypadnutá a voda tečie kde-kade a vytvára bažinku. Okolo bažinky máme ale hody - prvé maliny už dozrievajú. Cestou k autu ešte nachádzame aj jahody trávnice alebo drúzgavice - sú inej chuti, ako lesné jahody a Peťkovi nechutia...aspoň nám viac ostalo....
Keď sadáme do auta, na ookno nám ťukajú rvé kvapky dažďa.
Nebola to túra vysokej športovej hodnoty, ale pekný pohodový výletík, na ktorej sme sa naučili niekoľko nových kvietkov (je otázne, dokedy si ich budeme pamätať).
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 2914x