kategórie:
Názov: Krtkovský Mikuláš v Ždiari
Dňa: 08.12.2017 - 10.12.2017
Účastníci: Makovica, Koprovci, Ševecovci, Hoffmannovci, Revákovci, Laco, Žanka, Sarinka, Janni, Duško, Ľubo, Ľudka
Hostia: Janka a Riško

P1350598.JPGv sobotu v Monkovej P1350687.JPGnedeľné ráno v Ždiari

Popis akcie: 

Hľadali sme, hľadali, kým sme našli ubytovanie pre 25 krtkov - a našli sme krásne-prekrásne - privát Andrea je moderný, priestranný a hlavne perfektne vykúrený v každom svojom zákutí - aj so sušiarňou a odkladiskom na lyže.

Prichádzame postupne už v piatok popoludní. Je tu zimná rozprávka, cesty vyfrézované, naokolo záveje, poniektoré skúšajú ich hĺbku, ale našťastie ochotní pomocníci auto dostanú na cestu, aj na parkovacie miesto. Keď dorazia aj deťúrence, staviame si opyramídky zo snehových gulí. Červené kahančeky horia dlho a krásne snehové gule pyramídky osvetľujú. Do rána sneží a sneží aj celú sobotu. Delíme sa na 4 skupiny - časť ide otvárať lyžiarsku sezónu na Strednicu, časť bola na dlhej rannej vychádzke a pri našom odchode už odpočíva, časť sa ide túlať pešo okolo Strednice a posledná skupinka ide do Monkovej doliny - vraj sa pokúsia prejsť na Strednicu. Lyžiari statočne bojujú s ostrými vločkami snehu a pechota v doline si pohodlne šliape po prekvapivo vyčistenej ceste. Koprovci s Braňom a Feny sa im snažia ísť oproti, ale hneď za zjazdovkou začínajú hlboké záveje, tak prešľapávajú, ale potom sa rozhodnú počkať a vyhrabú si zo snehu lavičku, na ktorej sa pohodlne na podsedákoch usadia. Cesta je vyčistená až po mostík tesne pod zjazdovkami, takňže možno po 300 m hlbokého brodenia sa spájajú a Koprovcami a spoločne pokračujú k bufetom na Strednici.

Večerný orogram začína hrami pre drobcov a potom už konečne prichádza Mikuláš. Tento rok nie je veľmi unavený, ani sa nesťažuje na svoje staré kríže, ako po iné roky. Vrece má ale poriadne veľké, plné sladkostí...našla sa v ňom síce aj jedna cibuľa a jeden megazemiak, ale tie sme mu hlasným krikom zrušili, lebo medzi krtkami neexistujú zlí ľudia. Tento rok nerecitujeme, ani nespievame, ale kreslíme. Každý si vylosuje jedno zvieratko a musí ho nakresliť tak, aby ho ostatní spoznali. Najťažšie hádateľným bol asi moriak, ale zvládame to - asi sa to ani nedosiahlo Braňovym výtvarným talentom, ale skôr neobyčajnou predstavivosťou všetkých prizerajúcich sa.

Keď Mikuláš odchádza, opäť sa hráme, ale predtým ešte sledujeme Kryoterapiu troch našich odvážlivcov - behom naboso v snehu vyše kolien a v  mraze -6 stupňov. Na záver nám predvádzajú pred chatou ešte víťazný tanček.

Nasleduje Makovicin vedomostný kvíz inšpirovaný starými hrami z Krtkovskýmch táborov a programom Milujem Slovensko.

Keď sa detváky konečne poberú spať, konečne rozbiehame šarádenie par excellence - začína sa Kaukazským kefírom - krti, zopakovať zemepis, keď neviete,kde je Kaukaz.... pokračujeme maľovaným telefónom - podávame si obrázky maľovaním na chrbát a pukáme od smiechu pri porovnaní originálu a výsledku.

Nedeľa nás prekvapuje mrazom a slnkom. Obloha ako vyzametaná, slnko spoza kopca osvetľuje vrchol Ždiarskej vidly a Havrana. Rozhodujeme sa, čo robiť, pretože snehu je toľko, že nás musel prísť vyfrézovať traktor. Do Bachledky nejdeme, lebo lanovkou je to pridrahé a pešo to asi v tom snehu nedáme.  Tak teda šantíme na briežku pri chate. Deťom vyrábame aspoň akú-takú dráhu na šmýkynie,. vyšliapavame v snehu megabludisko a megasmajlíka. Nakoniek zakopeme Kopra do snehu, až je z neho vysoká hora, k z ktorej sa výborne šmýka.

Okolo obeda sa rozbiehame každý po svojom - drobci idú ešte lyžovať, Janni s Duškom do Monkovej, Ľubo s Ľudkou sa pokúšajú vyšliapať na hrebeň k modrej značke.

Tohto ročný Mikuláš bol ten najlepší...ako každý rok a už sa tešíme na ten ďalší.