kategórie:
Názov: Krížom rajom z Dediniek do Spišských Tomášoviec
Dňa: 13.02.2022
Účastníci: Makovica, Jerguš, Laco, Terka, Samo
Hostia:

P1221645.JPG P1221652.JPG

Popis akcie: 

Každý rok vymyslíme nejaký úlet - tak sme si teraz uleteli z Dediniek cez Zejmarku na Geravy, Hýľ, Klauzy, Tomášovskú Belú a Tomášovsky výhľad až do Spišských Tomášoviec. Okrem krtkovských skalných sa pridali aj Terka a Samo, ktorí sa viac ako osvedčili na takéto úlety.

Pre nový grafikon vyrážame neuveriteľne neskoro - o 9:30 z Dediniek, ale má to aj svoje pozitívum -na konci túry na Tomašáku temer zažijeme západ slnka. Na Dedinkách zjazdovky fungujú, práve sa rozbiehajú vleky a najmä zo strany Bielych vôd si to deťúrence patrične užívajú. Na vstupe do Zejmarky púšťame pred seba trojicu urýchlených turistov a potom už máme ľadopádiky len pre seba. Nie je sa kam ponáhľať, okukujeme, fotíme a aj tak sme za necelú hodinku hore.

Na Geravách nás vítajú smutný pes, asi 6 mačiek a zavretá krčma. Niečo málo pojeme a hneď sa vydávame do rozprávky. Nad hlavou azúro a pod nohami trblietavá diamantová biela perina. Na panenskom snehu vyšliapaná len jediná stopa, ktorú kopírujeme. Nevieme, či fotiť dobludu, či len nasávať tú krásu, ideme z kože vyskočiť od nadšenia. Na Prednom Hýli odbočujeme z cesty doľava a hneď začíname prudko klesať. Najprv lesom a potom sa pripájame na zvážnicu a obchádzame hlboké doliny. Po pravej strane nad nami Biely kameň a na protiľahlom svahu Červený kameň - ktorý je naozaj červenkastý od prímesi železa. Na zopár miestach dokonca máme aj obmedzený výhľad na tatranské štíty. 

Konečne sa pripájame k modrej a o chvíľu sme na Klauzách. Je čas sa najesť. Dosť tu síce fúka, ale nevyberieme si, tak v prístrešku nahádžeme do seba obsah batohov a bez veľkých prestávok vyrážame ďalej.

Krátka zastávka na mostíku nad rybníkom - zaujímavé efekty vytvárajú snehové gule, ktoré chlapci hádžu na ľad. Zbehneme aj na hrádzu do domčeka. Pôvodne sme chceli jesť tu, ale dobre, že sme už nevydržali - fučí tu ako na severnom póle.  Bez veľkých zastávok cupitáme ďalej. Očakávame nekonečnú cestu dolu dolinou, ale ubieha to napodiv veľmi rýchlo. Ani sa nenazdáme a dávame chvíľku oddychu pod Tomašákom. Každý svojim tempom vychádzame hore. Na skale je ako na jarmoku. Kopa ľudí fotí Tatry, niektorí odchádzajú, iní len prichádzaj na západ slnka. Ako tak ale pozeráme, nebude zapadať za Tatry, ale za Sihoť. Navyše, nemuseli by sme stihnúť vlak. Tak teda slniečku zamávame a pokračujeme ďalej. Pod Tomašákom sme dali mačky dolu, a tu nás nenapadlo ich opäť obuť. Dôsledkom je to, že najprv Jerguša a potom aj Laca nepríjemne vytlo. My ostatní traja opatrne preliezame pomedzi kriaky na okraji zľadovatenej cesty. Ešte povinná fotka ružových Tatier a už aj je tu vláčik.

Bol to krásny 22-kilometrový úlet, vyplatil sa. 

všetky fotky sú tu: https://eu.zonerama.com/Makovica/Album/8156424

trasa je tu: https://en.mapy.cz/s/dunohasoju