Názov: | Jasov-Teplica-Drienovec |
Dňa: | 12.04.2014 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa |
Hostia: |
Úplne narýchlo a ipulzívne sa to vyvinulo - google-chat Peťa-Makovica v piatok a už to bolo. Vyrážame po pansky o 9.05 z Moldavskej, teda Peťa prakticky rovno spred domu. Slnko a teplo, ktoré nám rosničiaci sľubovali (ozaj , to v SHMU nerobí žiadna žena?), sa akosi nekoná, fúka ľadový vietor a obloha je sivastá. Kojšovka zahalená v hmle - žeby apríl????
Najprv zablúdime ešte pred rybníkom - teda ideme podľa značiek a prídeme rovno k zavretej a zamknutej bráne. Vraciame sa teda naspäť a za pripomienok rybárov, podľa ktorých by sme asi mali za prechod po hrádzi platiť, rýchlo prechádzame na druhú stranu. Najprv ideme k starému cintorínu a potom sa vydáme hore cestičkou v domnienke, že ideme na skalu - po vylezení na kopec na veľkú lúku zisťujeme, že sme asi o 500 metrov bokom. Zapíname GPS a berieme to krížom lúkou a lesom. Natrafíme pritom na terénnu vlnu, ktorá je určite pozostatkom opevnenia starého hrádku a o chvíľu neskôr aj na zvyšky jeho ruín. Krátky odpočinok a už aj cupitáme späť k rybníku.
Máme v pláne ísť po modrej až k prameňu Teplice. Šviháme po príjemnej asfaltke tak rýchlo, že si ani nevšimneme odbočku k horárni a jazierku. Keď to zistíme, už je neskoro sa vrátiť. Cesta sa mení na šotolinovú, potom na blatistú, potom na chodník, ktorý odbočuje doľava a o chvíľu odbočujeme aj z neho priamo lesom doprava. A tu je prameň Teplice - vyviera priamo spod koreňov mohutného stromu. Ešte chvíľa stúpania a prichádzame na rázcestie Teplický les, kde začína žltá značka.
Niekto z vlády v telke dnes hovoril, že sa nepíli viac dreva v lesoch ako v minulosti - asi preto sú tu mohutné pne po tých najkrajších stromoch, ktoré možno skončili v štiepkovačke a v dotovanej teplárni. Na jednom z nich si rozkladáme naše odpočívadlo. Varíme s krásnym výhľadom smerom na Šugovskú dolinu a Kloptaň (asi...). Po žltej pokračujeme okolo drevoskládok a prejazdeným lesom (opäť dôkaz, že sa tu "vôbec" neťaží) na križovatku Horný les - tu si premávku ťažkých mechanizmov odniesol aj stĺpik so smerovkami.
Prechádzame na zelenú a pokračujeme okrajom rozsiahleho holorubu (fakt sa tu neťaží). Na vysokom buku, ktorý zatiaľ ešte stojí, sedí krkavec a kráka ostošesť. Odniekiaľ zdiaľky sa mu ozýva kamarát, či partner. Diskutujeme, či si to nahovára frajerku - veď je jar, alebo či nakazuje žene, čo má prichystať na večeru - keďže nevieme, či uzatvárajú ročné, či celoživotné zväzky, tak riešenie nenachádzame. (Poznámka: žijú v trvalých pároch - hovorí wikipedia, teda asi dohadovali, čo bude na večeru). Na Ladislavovej vyvieračke zírame - silueta kostola je krásne vybudovaná. Pomaličky sa konečne začína otepľovať, prestáva fúkať, dokonca je aj výhľad na Tisícku, ale Kojšovka je stále v oblakoch. Rozhodujeme sa, kam ďalej. Nikomu sa nechce plašiť, tak si vyberáme najkratšiu cestu do Drienovca. Niekoľkokrát zablúdime v lese plnom pňov a haluziny po vyrúbaných stromoch (fakt sa tu neťaží), ale nakoniec prichádzame k jaskyni. Cestou stretávame prvých a posledných ľudí dnešného dňa - manželský pár na vychádzke. Posedenie pri jaskyni, ovoniavanie mesačnice a následné obdivovanie pávov sa trošku natiahlo, tak teraz musíme poriadne natiahnuť nohy, aby sme stihli bus. Nakoniec máme ešte 5 minút času. Bus je plný, kopa ľudí stojí - nečudo, keď vlaky porušili. Pred pol šiestou sme v Košiciach - slnko ešte svieti, ale je zubaté a vietor studený, tak sa rýchlo lúčime a každý ide svojim smerom.
Vďaka za pekný deň a nové chodníčky, ktoré sme doteraz nepoznali.
skrátená mapa po žltej značke je zu? http://www.cykloserver.cz/f/3bb8170128/
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7795x